Cesta s okrídleným srdcom-1.časť

23. září 2007 v 15:11 | Sakurako |  Cesta s okrídleným srdcom
Sora sa skrývala za kríkom a čakala. Bola tiško ako muška, keď vtom neďaleko nej zapraskala vetvička. Prikrčila sa ešte viac a súsmevom sa obzerala vôkol seba. Zrazu sa pred ňou zjavil akýsi tvor s ostrým zobákom. Sora od strachu skríkla a spadla na zem.
"Čo sa stalo? Prečo kričíš?," spýtal sa jej tvor milým hlasom.
Sora na neho prekapene hľadela a nedokázala nič povedať. Vtom sa neďaleko ozval krik a niekoľko hlasov volalo Sorine meno. Tvor sa vzpriamil a rýchlym pohybom chytil zobákom dievča za tričko. Jemne si ju položil na chrbát medzi krídla.
"Musím s tebou hovoriť," povedal tvor.
Bol to grifon s hlavou a prednými končatinami bieleho orla, zadnými labami leva a dvoma obrovskými čiernými krídlami.Tvor sa vzniesol nad stromy a ladnými pohybmi vyletel až k oblakom. Sora sa kŕčovito držala jeho periy na krku.
"Lea, hádam nemáš strach?,"spýtal sa grifon.
"Ja,..."dievča sa začalo chvieť a ticho šeplo:"ja nie som Lea, volám sa Sora."
Grifon sa vznášal na mieste a otočil sa k dievčine.
"Ale vyzeráš úplne ako ona. To množstvo snov v tvojom srdci, ja som myslel, že si Lea."
Sora mu hľadela do veľkých nádherne modrých očí. Pocítila priateľský pohľad a strach z nej opadol. Usmiala sa a povedala:" Je mi ľúto, ale ja vážne nie som Lea. Vieš, že si ma vystrašil? Ale si skutočne nádherný."
Grifon sa usmial a zložil krídla.Vtom okamihu začal klesať veľkou rýshlosťou k zemi. Sora sa kŕčovito držala okolo krku. Od strachu mala privreté oči a rozmýšľala či grifona neurazila. Po chvíľke si uvedomila, že sa jej šialená rýchlosť páči a započúvala sa do vetra, ktorý jej narážal do tváre. Otvorila oči a pozrela dolu. Boli už tesne nad zemou, keď vtom grifon roztiahol krídla. Pád sa spomalil a ladným tichým pohybom pristáli pevne na zemi.
Sora si utrela slzy do rukávu a veselo povedala:" Bolo to úžasné, nádherné. Niečo také som v živote necítila."
Grifon sa na ňu usmial a zobákom ju zložil na zem. Sora sa chveli nohy a celá sa triasla.
Grifon na ňu hľadel a povedal:" Vážne sa to to páčilo? Veď sa celá trasieš a máš slzy v očiach."
Sora sa usmiala aposadila sa na zem.
"Si v poriadku?,"bál sa o ňu grifon.
"Bolo to nádherné, šťastím som sa rozplakala. Úprimne sa mi to páčilo,"šepla a pošúchala si oči.
Grifon sa k nej posadil. Hľadeli si do očí a rozumeli si bez slov. Sora sa oprela o bok grifona.
"Nevadí?"
"Nie, vôbec," povedal grifon a zahľadel sa pred seby na ďaleké vrchy a západajúce slnko.
"Myslel som si, že si Lea aj keď som vedel,, že už nežije. Stále som dúfal,"šepol tichým hlasom.
"Čo sa jej stalo?," spýtala sa Sora ticho.
V očiach grifony sa zjavili slzy.
"Opustil som ju, neviem čo sa jej stalo,"šepol a z očí sa mu skotúľali dve veľké slzy.
Sora hľadela na lúče odrážajúce sa v slaných kvapkách, ktoré žiarili ako diamanty. Hľadela na ne kým sa nevsiakli do zeme. Pohľadsa jej rozmazal a oči mala zalite slzami.
"Možno ešte žije. Ako dlho si ju už nevidel?,"spýtala sa a políciach jej tiekli slzy.
Grifon začul cvengot sĺz a pozrel na Soru.
"Neplač, ty za to predsa nemôžeš. Je to už päťdesiat rokov čo som ju opustil, keď malasedemnásť."
Sora sa rozžiarila nádejou a skríkla:" Možno žje, len je o niečo staršia. Tuším má šeťdesiatsedem rokov, ešte ju môžeš nájsť."
"Si celá Lea," usmial sa grifon a dodal:"Viem, že nežije. Cítim to. Vieš, každý tvor a každá bytosť má zvláštnu auru, ktorú my mýtické bytosti, ako nás vy ľudia voláte, dokážeme vycítiť. Cítil som, že nie si Lea, ale moja túžba premohla môj rozum a tak som si nahováral, že žije."
Sora opatrne pohladila grifona po perí na ktídle, ktoré mal zložené.Tvor na ňu hľadel.
"Vieš, žiadny iný človek okrem Ley sa ma ešte nedotkol."
Sora sa jemne odtiahla a šepla:"Odpusť. Nechcela som ti vyvolávať spomienky."
Grifon sa postavil a ľahol si tesne vedľa nej. Svojím krídlom ju k sebe jemne pritiehol a potom položil hlavu na predné laby.
"Som rád, že sa ma nebojíš. Máš dobré srdce a tvoja prítomnosť lieči to moje," povedal hľadiac na ňu.
Sora sa usmiala a oprela sa o grifonove telo.
"No mrzí ma, že nie som Lea. Vlastne chcem povedať, že som rad, že som tu teraz s tebou, ale bojím sa, že by si bol radšej keby tu bola ona,"povedala hladkajúc tvora po srsti.
"Vieš, ja si myslím, že naše stretnutie nebola náhoda. Síce som stratil Leu, ale našiel som teba a myslím, že k životu potrebujem po svojom boku niejaké okrídlené srdce."
"Okrídlené srdce?"
Grifon prikývol a povedal:" Vieš to sa ťažko vysvetľuje. Hovorí sa tak ľuďom, ktorí svojou aurou liečia bytosti a už len svojou prítomnosťou dokážu pomáhať."
Sora mala zavreté oči.
"Je to nádherné, ale ja niesom takým človekom. Len ti niekoho pripomínam a ..."
Možno chcela ešte niečo povedať, ale keď pocítila čosi zvláštne na svojom čele stíchla a pozrela pred seba.Grifon sa jej dotýkal zobákom a hľadel na ňu svojími modrými očami. Ich pohľady sa stretli.
Sora počula hlas vo svoej hlave:" Podľa mňa máš určite Okrídlené srdce a cítia to aj iné bytosti, lenže tým, že to odmietaš ich od seba odstrkuješ. Buď aká si a nechaj nech spoznajú tvoju skutočnú podstatu."
Bol to grifonov hlas a aj keď neotváral ústa, počula ho úplne zretelne.
Sore sa vtiskli slzy do očí a šepla:" Nemyslím, že si zaslúžim také pomenovanie. Áno dokážem snívať s otvorenými očami, ale to je asi tak všetko."
"Nie sú to len sny v tvojom srdci, je to aj pohľad akým sa dívaš na svet okolo seba. Ak sa prestaneš báť a otvoríš oči dokážeš lietať, je to rovnaké ako keď sme pristávali," povedal grifon a položil hlavu späť na predné laby. Sora sa ticho oprela o jeho bok a zavrela oči.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama