Cesta s okrídleným srdcom-2.časť

23. září 2007 v 16:27 | Sakurako |  Cesta s okrídleným srdcom
Po chvíli cítila ako ňou niekto jemne trasie a opakuje jej meno. No nebol to grifonov hlas. Sora sa posadila a pretrela si oči. Bol to jej strší brat.
"Sora, my ťa hľadáme po celom lese a ty tu pokojne spíš. Vieš ako si nás vyľakala?"
"Kde je?,"skríkla no potom šepla:" No jsné. bol to len sen. Grifoni predsa neexzistujú."
Brat jej podával ruku. Za ním stáli Sorine sesternice a počula ako sa rozprávajú.
"My sa o ňu bojíme a ona zaťaľ sníva."
"To vážne spala sa táve? Pozri aká je špinavá a strapatá."
Sora pokrčila plecami a s úsmevom povedala:" Čo so mnou? Ja som už raz taká, nudila som sa a aby ma nebolo vidieť tak som si ľahla. Ani neviem ako som zaspala."
Potom všetci bez slova odišli domov. Celý deň Sora rozmýšľala či to bol len sen. Bola si úplne istá, že cítila grifonove perie a srsť na svojej dlani. Ráno vstala do školy. Celú cestu premýšľala a snažila sa vybaviť si grifona. Pár metrov pred školou zastala. Hľadela pred seba a predstavovala si grifona. Predstavu nedokáazala úplne priblížiť svojmu snu a preto trochu zosmutnela. Natiahla pred seba ruku a sanžila sa predstaviť si ako hladí grifona. No nepodarilo sa jej sústrediť a predsatava sa rozplynula. Smutná kráčala do školy, kde si sadla do svojej lavice. Celý deň hľadela von oknom s prázdnym pohľadom. Spomínala na svoj sen, ktorý sa jej sníval, keď spala na tráve. Jej myseľ sedela na chrbte grifona a lietala medzi oblakmi. Celý deňbola duchom neprítomná. V triede si to nikto nevšimol, pretože sa nikdy s nikým nerozprávala. Po škole prišla domov. Pozdravila staršieho brata a ľahla si na svoju posteľ. Otočila sa k stene a políciach jej tiekli slzy. V myšlienkach spomínala na grifonove slová.
"Čo ak som ho nahnevala tým, že som nemala odvahu otvoriť oči a lietať?,"šepla takmer nepočutelne. "Pozri sa na mňa," povedal známy hlas.
Sora otvorila oči a posadila sa. Sedela na obláčiku uprostred hviezdnej oblohy a pred ňou sa vznášal grifon.
"Nemohol som za tebou prísť do skutočného života. Vieš si to predstaviť?"
"Všetko je len sen. Nie je to skutočné," povedala a hľadela dolu pod seby.
"Máš pravdu, teraz nie sme spolu. Vravím, že som nemohol prísť. Vieš si to predstaviť, že by som sa zjavil v tvojej škole,"zasmial sa grifon.
No Sora bola smutná a nepozrela na tvora.
"Možno naše telá nie sú spolu. ale srdcia sú. A to je podstatné, pretože ak by si sa so mnou nechcela zhovárať, tak by som sa nemohol zjaviť v tvojom sne. Aj keď vyzeráš kyslo ako nedozretý citrón, vo svojom vnútri si šťastná ako blcha, že ma vidíš," povedal a usmial sa.
Sora mu pozrela do očí apotom sa k nemu rozbehla. S úsmevom ho objala okolo krku a po líciach jej tiekli slzy ako dve potôčiky.
"Nechcela som byť taká hrozná," povedala šeptom.
"Veď ja viem. Tak už na to namysli. Konečne cítim tvoju auru, bál som sa, že už nezažiari."
Sora cúvla a utrela si slzy do rukávu.
Smutne pozrela na grifona a povedala:" Na čo mi je aura? Vieš, že okrem kreslenia a snívania nič iné nedokážem? A tým sa neuživím v skutočnom svete, to na život nestačí."
Grifon dvihol pohľad na hviezdy. Ich žiara sa mu odrážala v očiach.
"Máš niekoľko talentov," šepol a pozrel na Soru.
"Keď sme sa včery rozlúčili, rozprával som o tebe hviezdam a ony mi prezradiličo ťa v živote čaká a na čo máš talent. Pravda však je, že ti to nesmiem prezradiť inak by som mohol spôsobiť, že zmením tvoju cestu.Môžeš mi však veriť, že máš svoju dôlečitú cestu, ktorú objavíš len ak ostaneš sama sebou," povedal a pozrel opäť na hviezdy.
Teraz na ne hľadela aj Sora a spýtala sa:"Nemôžeš sa meniť na človeka? Vieš, ja som si stále predstavovala, že niektoré bytosti sa dokážu zmeniť na čo len chcú."
"Mám tri podoby," povedal grifon a pozrel na Soru.
Ich pohľady sa opäť stretli.
"Jedna je tá, ktorú práve vidíš, druhá je moja aura, ľuďmi tiež nazývaná duša a tretia? Máš pravdu dokážem sa zmeniť na človeka, no musíš mi odpustiť, ale túto podobu ti neukážem. Môžem však za tebou chodiť do tvojich snov vždy keď budeš chcieť a rozprávať ti príbehy čo začujem a zážitky, ktoré prežijem."
"Bola by som veľmi rada," usmiala sa Sora a objala grifona okolo krku.
Šepla mu do ucha:"Smeim vedieť ako sa voláš?"
"Nevedela by si to vysloviť, ale mohla by si to preložiť ako Neskrotný Víchor," povedal.
"Tak to ťa vystihuje," usmiala sa Sora a pustila ho.
Grifon jej priložil zobák k čelu a v hleve sa jej ozval hlas:"Nezabúdaj, že tvoje sny ti dávajú krídla a vďaka ním vzlietneš ku hviezdám. A ak si to už náhodou počula, tak ver, že túto vetu poznajú najmä ľudia s okrídleným srdcom."
Grifon cúvol, keď Sora špla:" Prosím, skloň hlavu."
Keď mal čelo pred jej hlavou, dievčina ho jemne pobozkala na čelo. Vtom obaja zavreli oči. Sora sa ocitla v objatí akéhosi chalana. Bol to grifon vo svojej ľudskej podobe, ale dievčina mu nepozrela do tváre. Chcela aby ju objímal navždy, ale vedela, že je to prvé aj posledné objatie od grifona. Nelúčili sa navždy, len vedela, že už tak skoro jeho objatie nepocíti.
Chalan sa zmenil späť na grifona a povedal:" Maj sa krásne, Sora."
"Aj ty, Neskrotný Víchor," povedala Sora, tesne predtým ako sa vzniesol a odletel

CIEĽ :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petruška Petruška | Web | 24. září 2007 v 16:46 | Reagovat

Jo ahoj píšu příběhy-takovej ten "růžovej románek" má to nějakých 40 stránek a jsem líná to přepsat na blog!!!=o)))))

2 tehanu tehanu | 23. října 2007 v 10:22 | Reagovat

to sa mi mooooooc moc moc a este raz moc pacilo.......... :D

3 kami-chan kami-chan | E-mail | 5. prosince 2008 v 14:14 | Reagovat

cooooooooool pribeh.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama