Cesta zo školy

24. září 2007 v 19:30 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)
V triede bolo ticho, žiaci ani nešepli. Nebolo to však učiteľkinou zaujímavou metódou účenia, žiaci totiž odpočítavali posledné minúty na poslednej hodine. Hľadeli na hodiny a snažili sa zrýchliľ čas, ale ten sa ďaľej vliekol svojou bežnou rýchlosťou. Niektorí zo žiakov túžobne hľadeli von oknom na snehové vločky. Stačilo vyčkať pár minút kým zazvoní zvonček a boli by slobodní. Niekoľko týždňov bez školy, len prázdniny, sneh a zábava. No zdalo sa, že nezazvoní, zdalo sa, že tá hodina neskončí. Pocit väzenia zväčšovali mreže na oknách.
Vtom sa ozval túžobne očakávaný zvuk zvončeka, ktorý sa zoliehal do každého kúta školy. Žiaci radostne vybehli z triedy, pri skrinkách sa obliekli, obuli a rýchlo utekali von. Vybehli zo školy. Pred nimi sa rozprestierala snehová krajina, ktorá osvetľovalo žiarivé no chladné slnko. Jeho lúče sa na snehu ligotali ako milióny diamantov.Všade boli rozšantené det, ktoré sa guľovali, nahíňali či robili snehuliakov. Akási snehová guľa zablúdila. Minula svoj cieľ a trafil dlhovlasé dievča do pravého spánku.Bola to silná rana. Dievča pocítilo bolesť hlavy a pred očami sa jej zjavili hviezdičky. Zavrela oči a odpadla.
"Vstaň, prosím. Počuješ? Ja som ti nechcel ublížiť. Prepáč,"povedal ktosi.
Stál nad dievčaťom a skláňal sa k nej. Dievča pomaly otvorilo oči. Stál tam chalan, mal nádherné zelené oči, ktoré pripomínali čerstvú trávu.
"Si v poriadku?,"spýtal sa s obavami v hlase.
"Ale áno, prežijem," usmialo sa dievča.
Chalan si šťastne vydýchol a postavil sa. Ponúkol dievčine ruku a by sa zdvihla zo snehu. S úsmevom prijala a tak jej chalan pomohol vstať.
"Ako sa ti mám ospravedlniť?"
"Stačí ak mi sľúbiš, že nebudeš strieľať také silné rany," usmialo sa dievča a otrepalo sa od snehu.
"Darkness, poď ideme do mesta,"ozvalo sa neďaleko. Chalan sa otočil, stála tam pratia a volali ho. Pozrel na dievčinu.
"Len choď, ja aj tak musím ísť domov."
"Ale ešte som sa ti neospravedlnil a ani neviem tvoje meno," nesúhlasil chalan.
"Spýtaj sa svojich kamarátov. Tak sa maj krásne, Darkness," povedala dievčina a odišla.
Chalan tam chvíľu stál. Prišli k nemu kamaráti z partie.
"Darkness, dávaj si na to dievča pozor, vraví sa, že je to čarodejnica. Dokáže ťa zakliať," povedal mu chalan, ktorý na neho pred chvíľolu kričal.
"Si zo mňa utahujes Peter?"
"Nie, myslím to úplne vážne."
Darkness sa na neho pozrel a zahrabol si rukou vo svojích čirných vlasoch.
Potom pozrel na Petra a povedal:" Dnes s vami nejdem. Musím niečo vybaviť,"
"V poriadku, len dúfam, že nepôjdeš za Tessou."
Darkness ho ubezpečil, že za žiadnou čarodejnicou nepôjde, vraj len zabudol, že musí niečo vybaviť. A tak sa s partiou rozlúčil. Každý išiel svojím smerom. Pochvíli dobehol Darkness dievčinu.
"Počkaj, Tessa," povedal ťažko lapajúc dych.
Dievča zastalo a hľadelo na neho nahnevane.
Prišiel k nej a povedal:"Prečo necháš ľudí aby o tebe hovorili také veci?"
"Je to moja vec pokiaľ viem. Nestaraj sa do toho!,"povedala a kráčala ďalej.
"Máš pravdu, odpusť. Nechcel som byť vtieravý,"
No dievčina nič nepovedala.
"Tessa, ako si záskala takú povesť?," spýtal sa Darkness.
Dievčina na neho vrhla zlostný pohľad a on sa usmial.
Tessa nahnevane povedala:"Ak to chceš vedieť tak sa spýtaj kamarátov, ja to neviem."
"Smiem ťa odprevadiť domov?"
"A ja som myslela, že sa nespúýtaš. Nie nesmieš, pretože nejdem domov."
"Tak smiem ísť s tebou?,"spýtal sa Darkness trochu smutne.
"Keď chceš?"
A tak spolu kráčali cestou. Nepovedali ani slovo, kým nedorazilido lesa. Bol to menší les pri meste. Všade bol sneh a všetko bolo nádhenre biele. Dorazili na menšiu čistinku. Tessa sa zohla a urobila snehovú guľu. Potom ju začala guľáť v snehu. Guľa sa zvätšovala.
"Nemysli si, že robím snehuliaka, jasné?," povedala, keď si všimla Darknessov prekvapený pohľad.
"A čo robíš?," spýtal sa.
"Keď počkáš uvidíš," šepla a pokračovala.
Keď bola čuľa vľčšia bolo oveľa ťažšie s ňou hýbať. Darkness si všimol ako sa Tessa trápi a tak jej pomohol. Dievčina pomoc ticho prijala.
Guľa mala priemer asi meter, keď Tessa povedala:"To stačí."
Potom odišla k svojej aktovke, ktorá aj s Darknessovou ležala neďaleko, v snehu. Začala sa v nej hrabať kým nevybrala príborový nožík. Darkness stál úplne prekvapený a bez pohnutia ju pozoroval. Podišla ku guli a začala z nej jemnými pohybmi odrezávať časti snehu.
Asi po hodine povedala:"Hotovo."
A postavila sa k Darknessovi. Spolu hľadeli na snehovú sochu okrídleného vlka. Tessa odložila nožík a zobrala aktovky.
"Tak čo? Ideš so mnou alebo tu ostabeš?," spýtala sa Darknessa a podávala mu jeho aktovku.
Chalan podišiel k snehovej soche a jemne pohladil vlka po hlave.
"Teraz by som sa nečudoval, keby sa zmenil na živého," šepol.
"Teší ma, že sa ti páči, ale už by som mala ísť. Je mi zima," povedala milo.
Darkness na ňu pozrel. Tessa sa triasla a šúchala si zmrznuté prsty. Chalan si zobral aktovku a podišiel k nej bližšie.
Nečakane ju objal a šepol jej do ucha:" Neboj sa, len ťa trochu zahrejem."
Tessa bola prekvapená. Chvíľu tam tak stáli a bolo im príjemne teplo. Dievčina zavrela oči, ten pokoj a hrejivý pocit ju uspávali. Náhle otvorila oči. Odstrkla Darknessa a hľadela na neho zaslzenými očami.
"Čo si zač?,"spýtala sa.
Usmial sa na ňu a išiel k snehovej soche. Postavil sa pred vlka a položil mu obe ruky na hlavu. Chvíľu stál bez pohnutia. Zrazu sa mu obe ruky rozžiarili jemným oranžovým svetlom. Už žiaril celý vlk. Tessa takmer nedýchala. Vtom vlk otvoril oči, už nebol snehový. Stál tam skutočný biely okrídlený vlk s jantárovými očami. Dievčine pomaly zamŕzali slzy na tvári.
"Jasné. veď Darkness nie je meno pre človeka. Tak čo si?"
"Prízrak, démon, nazvi ma ako chceš. Jediné čo ti môžem povedať je, že ťa chcem chrániť, spolu s Yukim."
Dievčina pomaly cúvala.
"Určite mi chceš ublížiť!,"zakričala.
Darkness nesúhlasne pokrútil hlavou. Biely vlk si naťahoval krídla. Tessa pri pohľade na naho sa jemne usmiala. Potom pozrela na Darknessa, ale ten tam už nebol. Znizol. Tessa zrazu pocítily ruky okolo svojho pásu. Teplý príjemný vzduch ju jemne obkolesil.
Darkness ju držal zozadu a šepol jej do ucha:" Prosím, neodmietaj moju ochranu. Dovoľ mi ostať naveky s tebou."
"Ako môžeš niečo také chcieť? Čo vlastne odo mňa čakáš?," povedala Tessa chvejúcim hlasom a otočila hlavu.
Hľadela priamo do darknessovej tváre. Chytil ju rukou pod bradu a jemne nadvihol hlavu. Pobozkal ju. Bol to dlhý a vášnivý bozk, ktorý si obaja vychutnávali veľkými dúškami zo zavretými očami. Po chvíli na seba pozreli a ukončili bozk.
"Ako chceš so mnou ostať, keď nie si človek?," šepla smutne Tessa.
"Vždy keď budeš sama alebo v sne a budeš chcieť, tak za tebou prídem. Budem s tebou."
"Ale..."
Darkness jej priložil prst k ústam.
"Nájdem spôsob ako ostať s tebou," povedal a objal ju.
Po chvíli jej šepol do ucha:" Ale teraz musíš ísť domov. Daj mi čas."
Tessa zavrela oči a šepla:" Budem ťa čakať."
Darkness aj s bielym vlkom zmizli. Tessa stála sama. Otvorila oči a s prekvapením zistila, že je doma. Bezmyšlienkovite hodila aktovku k svojmu stolu a ľahla si na posteľ. Ticho si ukladala udalosti dňa v hlave a v srdci.

CIEĽ
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Youko-san Youko-san | Web | 25. září 2007 v 12:59 | Reagovat

wow! to je vynikajúce!

2 Lukiyssa Lukiyssa | E-mail | 25. září 2007 v 21:38 | Reagovat

Máš nádherný blog :) Nemohla som sa od neho odpútať :) A tak som tu už asi hodinu a nechce sa mi vôbec odísť :)

3 vivahu vivahu | E-mail | Web | 25. října 2007 v 10:59 | Reagovat

pekne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama