11.Kapitola-Opustenie domova

31. října 2007 v 12:40 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Dievčatko sa vytrhlo z náručia svojej mamy a opäť si kľaklo medzi Lunu a Toma. Zobralo jednu z vreckoviek a znova ju namočilo vo vedre. Potom ju nad dievčininými perami vyžmýkalo a kvapky vody jej stiekli po ústach. To isté urobilo aj s Tomovou vreckovkou. Keď voda tiekla po ústach polodémona, zrazu ich otvoril. Jazykom zlizol kvapky. Dievčatko nabralo vodu do dlaní a dalo sa napiť Tomovi. Ticho sa zasmialo, keď pocítilo jazyk na svojich dlaniach. Tom otvoril oči a rýchlo sa posadil.
"Au, skríkol od bolesti.
Dievčatko sa na neho usmialo. Chvíľu na seba hľadeli.
"Musíš jej pomôcť, lebo ja to nedokážem," povedalo dievčatko a pozrelo na lunu.
Potom k Tomovi natiahlo ruku, v ktorej držalo vreckovku.
"Smiem ti poďakovať?," spýtal sa polodémon.
Dievčatko prikývlo. Tom sa k nej natiahol a jemne ju pobozkal na čelo.
Potom jej šepol do ucha:" Ak by si ma neprebrala tak by bolo neskoro. Raz sa ti za to odvďačím."
Dievčatko ho pohladkalo po ušku a pravom líci. Potom sa postavilo a odišlo k svojej mame, ktorá sa na to bez pohnutia pozerala. Tom nabral vodu do dlaní a dal sa z nej napiť Lune. Voda stiekla po ústach. Polodémon sa obzrel za dievčatkom, ktoré bolo v náručí svojej matky. Obaja na seba hľadeli a potom mu dievčatko zamávalo. Spolu s matkou vošli do jedného z domov. Potom sa Tom venoval len Lune. Opäť nabral vodu a pomaly priložil k dievčininým ústam.
"Pi, prosím," šepol no voda iba stiekla po ústach a brade až na zem. Tom sa nevzdával a znova nabral do dlaní chladnú tekutinu. Priložil Lune k ústam, keď vtom začala pomaly piť. Všetku vypila a pozrela na Toma.
"Tuším si mi zachránil život už po tretíkrát," usmiala sa.
"Budem musieť na teba dávať väčší pozor. Vždy sa dostaneš do problémov," žmurkol a ňu polodémon.
Ich pohľady sa stretli a chvíľu na seba len pozerali.
"Myslím, že by som mal odísť."
"Aj ja si myslím," povedala Luna a dodala:" A ja pôjdem s tebou."
"Ale si predsa ich princezná," protestoval Tom.
Dievčina nesúhlasne pokrútila hlavou:" Už nie som."
Polodémon si všimol ako Luna vyronila slzy, ktoré ticho dopadli na zem.
Potom ju opatrne zobral do náručia a šepol jej do ucha:" Vrátime sa späť na hrad."
Vtom začuli ako sa spúšťajú mreže a sklápa most. Tom pozrel na únikovú cestu, ktorá sa pomaly zatvárala. Rozbehol sa s Lunou v náručí, K bráne dobehol práve včas a podbehol mreže. No most bol už v polovici. Tom však nezastavil, práve naopak, bežal ešte rýchlejšie. Na konci mosta, vysoko nad vodnou priekopou sa odrazil a skočil. Na druhú stranu dopadol úplne nehlučne. Luna mala privreté oči a vnímala len vietor, ktorý ju príjemne šteklil na tvári. Ukolísaná vetrom zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | 31. října 2007 v 12:44 | Reagovat

ja ta zboznujem.....to je uplne uzasneee....dakujeeeeeeeem

2 Sakurako Sakurako | Web | 31. října 2007 v 12:48 | Reagovat

nemas za co:)tak som to mala napisane skor a len som Ta trosku natiahla... LOL inak ani je nemam rada smutne konce:)

3 Youko-san Youko-san | Web | 31. října 2007 v 13:26 | Reagovat

kawai príbeh fakt vieš písať a neviem sa dočkať pokračovania

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama