3.Kapitola-Odhalené tajomstvo

20. října 2007 v 19:48 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Pocítila obrovskú bolesť v ruke, ktorú mala natiahnutú. Vykríkla od bolesti a pozrela hore. Vlk držal jej ruku v pysku a pokúšal sa vytiahnuť ju späť. Cúval a pomaly ju ťahal. Natiahla druhú ruku a chytila vlka za srsť na krku. Snažila sa vytiahnuť. Už bola takmer hore a tak si pomohla aj nohami. Vyšplhala sa a vlk jej pustil ruku. Posadila sa na podlahu a ťažko dýchala.
"Ďakujem, že si ma zachránil," povedala a usmiala sa na vlka.
Nádherný biely tvor na ňu hľadel smutným pohľadom. Chytila si ruku a pritlačila si krvácajúce rany. Vlk k nej podišiel a položil hlavu na jej nohy. Luna chytila spodnú časť šiat a odtrhla kus látky. Pravou, zdravou rukou si obviazala rany. Vlk sa postavil a odišiel o kus ďalej.
"Prosím nechoď preč. Keby tu tak bol Tom," povedala Luna a smutne pozrela na vlka.
Biely tvor sa rozbehol a skočil cez trhlinu. Ako tak letel zdalo sa, že je väčší. A keď dopadol na druhej strane nebolo počuť ani šuchnutie. Vtom si Luna uvedomila, že namiesto vlka tam stojí Tom s bielymi vlčími ušami a chvostom. Postavil sa a hľadel na Lunu. Zrazu mu uši aj chvost zmizli.
"Takže ty si ten vlk?," neverila vlastným očiam dievčina.
"Vravel som ti aby si neišla na druhú stranu. Teraz budeš musieť preskočiť, pretože ako vlk ti nedokážem obviazať tie rany čo som ti spôsobil," povedal smutne Tom a hľadel do zeme.
Luna sa opatrne postavila.
"Ale keby si ma nechytil tak by som určite spadla," usmiala sa na neho.
"Skoč, neboj sa, ja ťa zachytím ak by si náhodou spadla," povedal hľadiac na krv, ktorá dievčine kvapkala z ruky.
"Viem, že m chytíš, len mám strach aby som ti pri páde neublížila," povedala a cúvla.
"Len skoč," povedal Tom.
Dievčina stála pri stene a sťažka dýchala. Potom pozrela na svoju ruku a na mesiac na oblohe. Usmiala sa a rozbehla sa smerom k trhline. Tesne na jej konci sa silno odrazila a skočila. Na druhej strane ju Tom zachytil do náručia. Obaja spadli na zem. Ležali na sebe a hľadeli si do očí.
"Si v poriadku?," šepla Luna.
Tom odvrátil pohľad a šepol:" Nič mi nie je, tak vstaň nech sa postarám o tvoju ruku."
Luna pomaly vstala nasledovaná Tomom. Obaja sa začali oprašovať, vtom dievčina v polovici pohybu zastala. Tom na ňu pozrel. Luna sa chytila za hlavu, keď zrazu zavrela oči a zamdlela. Chalan ju rýchlym pohybom zachytil. Opatrne ju odniesol do kresla, kde ju jemne položil.
Keď sa Luna prebrala, mala obviazanú ruku a odtrhnutý rukáv. Jemne pohla rukou a ticho od bolesti zjojkla.
"Nehýb ňou, ešte nie je úplne zahojená," povedal jej Tom a postavil sa z podlahy, kde sedel.
"Som rada, že si mi včera pomohol," usmiala sa Luna.
Tom sa jemne odvrátil aby jej nehľadel do očí.
"Takmer si zomrela," šepol a dodal:" skoro si vykrvácala. Keby si vedela, aké hlboké rany som ti spôsobil, tak by si mi neďakovala."
"To nie je pravda. Zachránil si mi život, potom čo som ťa neposlúchla. Za všetko si môžem sama."
Tom nesúhlasne pokrútil hlavou a skríkol:" Nie! Je to moja chyba! Keby som si k tebe neľahol tak by sa nič z toho nemuselo stať!"
Luna si až teraz všimla, že je zakrytá Tomovým plášťom. Chalan mal zvláštne oblečenie, aké ešte nikde nevidela. Premeriavala si ho pohľadom a Tom si to všimol. Pozrel na Lunu a potom na svoje ruky.
"To je na dlhé vysvetľovanie," povedal napokon.
Do hradu svietilo slnko a lúče na Tomovi vyzerali tajomne.
"Už včera som si všimla tvoje vlasy," začala Luna nesmelo.
Tom sa zatváril prekvapene a tak dodala:" Vieš, ich farba mi pripomína mesiac."
Chalan len pokrčil plecami a kráčal smerom k bráne.
"Počkaj!," skríkla Luna a pokúšala sa vstať. Ucítila obrovskú bolesť v ruke a tak sa opäť posadila.
"Len sa upokoj. Ja sa vrátim," povedal Tom a ani sa neotočil. Odišiel z hradu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama