5.Kapitola-Symbol Klanu

24. října 2007 v 18:56 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Tom na ňu pozrel. "Áno bola to zábava, ale aj cvičenie. Už dlho som si poriadne nezaskákal do výšky."
Vtom na neho Luna prekvapene pozrela:" Ako to myslíš? S tebou tu niekto býval kto ti hádzal kosti alebo si bol vlkom stále? Ja som myslela, že je to kliatba a preto si vlkom na jednej strane a človekom na druhej strane hradu."
Tom na ňu pozrel a potom sa zahľadel na priepasť.
"Ja nie som človek," šepol hľadiac na knihu pri svojich nohách.
Zobral ju do ruky a začal v nej listovať. Luna sa od neho odtiahla.
Bola pár krokov ďaleko a spýtala sa:" Si démon?"
Tom na ňu pozrel.
"Som niečo ako polodémon, môj otec bol démon a matka bola ľudská žena," povedal smutne.
"Kedysi som sa dokázal zmeniť na vlka kedy som chcel, ale od toho zemetrasenia to nedokážem. Žil som odmalička na tomto hrade a učil sa bojovať. Spolu s bojovníkmi sme ničili démonov, kým neprišlo zemetrasenie a môj Symbol Klanu skončil na dne priepasti," pozrel na trhlinu a vykríkol:" teda ak tá diera vôbec nejaké dno má!"
"Symbol Klanu?," spýtala sa Luna ticho.
Tom na ňu pozrel.
"Dával mi schopnosť ovládať premenu na vlka," povedal a zavrčal.
Potom pozrel na Lunu, ktorá sa triasla.
"Nemusíš mať strach, ja ti neublížim," šepol a položil knihu na podlahu.
Odišiel do kúta a tam sa posadil opretý chrbtom o stenu. Luna zobrala knihu zo zeme a otvorila na posledných troch stránkach, ktoré nestihla dočítať. Pomaly sa začítala a po chvíľke pozrela na Toma. Vstala a išla ku kreslu. Zobrala Tomov plášť a kráčala k nemu. Chalan mal privreté oči a ani sa nehýbal. Luna sa posadila tesne k nemu a oboch prikryla plášťom. Tom na ňu prekvapene pozrel.
Usmiala sa a povedala:" Viem ako sa opäť premeníš na vlka."
Podstrčila mu knihu do rúk. Tom na ňu nedôverčivo pozrel.
"Hádam mi nechceš povedať, že to píše v tej knihe?"
"Áno, píše," povedala Luna.
Tom nadšene vyskočil na rovné nohy a radostne hľadel na dievčinu. Luna smutne pozrela do jeho veselých očí.
"Má to háčik," šepla.
Tom sa k nej sklonil. Ich pohľady sa stretli a chalan zosmutnel.
"Píše tu, že len ak mesiac skočí na dno priepasti tak ti prinesie čo potrebuješ."
Tom sa prudko postavil a skríkol:" Čo je to za hlúposť? Veď mesiac svieti na oblohe a nikdy neskočí do tej diery!"
Nahnevane kopol do ohňa a drevá s popolom sa rozleteli po izbe. Jedno z polien sa skotúľalo až do priepasti. Luna sa rozbehla a hľadela ako padá dole do priepasti. Oheň sa stratil v tne, no nebolo počuť žiaden dopad.
"Vravel som, že nemá dno," povedal Tom nahnevane a dodal:" Mala by si sa vrátiť domov a povedať svojím blízkym, že žiadna pomoc nepríde."
"Dovoľ mi ostať ešte jednu noc," šepla Luna.
"V poriadku," povedal Tom a začal holými rukami zbierať rozhádzané horiace drevo.
Keď všetko pozbieral podišiel k Lune, ktorá stále hľadela do priepasti. Tom jej hodil cez plece svoj plášť a povedal:" Idem von. O chvíľu sa vrátim, prosím počkaj ma tu."
Luna súhlasila a posadila sa na podlahu. Tom odišiel z hradu. Kráčal lesom a v očiach sa mu zjavili slzy. Potom vkročil do lesa a zmenil sa na vlka. Túlal sa medzi stromami. Pribehol k jazierku kde stálo vedro. Vlk ho zobral do pysku a nabral doň vodu. Potom pomaly kráčal späť do hradu. Na ceste sa zmenil na chalana a niesol vedro s vodou v ruke.
"Priniesol som vodu," povedal Tom, keď vošiel do hradu.
Podišiel k pahrebe a položil vedro. Poobzeral sa. Luna nikde nebola.
"Luna!," kričal Tom, no nik sa neozval.
"Kam mohla ísť?," spýtal sa a umyl si tvár vo vedre.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | 26. října 2007 v 14:06 | Reagovat

uzas.....tesim sa na dalsiu ...nech je co najskorej plsssss (smutne oci)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama