7.Kapitola-Cesta domov

26. října 2007 v 20:57 |  Cesta syna Vlčieho Démona
Lune sa sníval sen o veľkom okrídlenom vlkovi.
Vlk jej povedal:" Ešte neprišiel tvoj čas. Musíš s ním ešte niečo dosiahnuť."
Usmial sa a zmizol. Luna pomaly otvorila oči. Hľadela cez strechu na mesiac.
"Vedel som, že prežiješ," povedal ktosi vedľa nej.
Luna sa na neho pozrela, bol to Tom.
"Nepotrebuješ niečo?," spýtal sa.
"Tom," šepla a pomaly povedala:" Nakloň sa ku mne."
Chalan tak urobil, zrazu pocítil dievčinine suché pery na svojom líci. Od prekvapenie sa ani nepohol.
Luna mu darovala bozk a potom ticho povedala:" Som rada, že si mi veril a že si sa o mňa staral."
Tom sa pomaly postavil a zahrabol si rukou vo vlasoch.
Vtom sa Luna začala smiať. Po chvíli však prestala, pretože ticho kňučala od bolesti. Tom si k nej sadol.
"Si v poriadku?," strachoval sa.
Luna prikývla a povedala:" Veľmi sa mi páčiš, keď si zmätený."
Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval.
"Vieš prečo som ešte nažive?," spýtala sa Luna.
Tom pokrčil plecami a ona odpovedala:" Aby som ti robila problémy a naučila ťa čítať."
Obaja sa rozosmiali. Po chvíľke obaja stíchli. Tom si ľahol k Lune a spolu hľadeli na mesiac a hviezdy. Vtom videli padať hviezdu. Naraz sa na seba pozreli a pousmiali sa. Obaja pomysleli svoje želanie no ani jeden ho nevyslovil.
Po chvíľke povedala Luna tichým hlasom:" Tom, zober si Symbol Klanu, už som v poriadku."
"Nie, kým sa ti rany úplne nezahoja," povedal Tom rozhodne.
Luna sa posadila a potom sa opatrne postavila. Pomaly kráčala k dverám z hradu. Tom sa postavil a išiel za ňou. Vyšli spolu von a kráčali po cestičke. Luna zastala a sadla si doprostred cesty. Tom sa posadil vedľa nej a prehodil jej plášť cez plecia.
"Mala by si ešte jeden deň počkať."
"Nemôžem, mám len deň a noc na návrat, inak bude neskoro," povedala a opäť sa postavila. Tom ju chytil zozadu okolo pásu a chytil jej ľavú ruku. Vtom čosi pocítil, bolo to teplo v celom tele.
"Čo sa deje?"
"Tiež to cítiš?," spýtal sa Tom prekvapene.
Luna sa otočila. Chalan mal biele uši a chvost. Vtom obaja pozreli na dievčininu obviazanú ruku.
"Prestala bolieť," povedala Luna a chcela odviazať látku.
Tom ju chytil za ruku.
"Asi sa zahojila, ale radšej by som ju neodväzoval, počkaj s tým kým budeš doma ."
Luna súhlasila a usmiala sa na Toma. Potom obaja vkročili do lesa na západe. Tom sa zmenil na vlka a kráčal popri Lune. Pomalým krokom sa dostali až k jazierku kde sa obaja dosýta napili. Luna pozrela na Toma ako pije vodu. Vlk dvihol hlavu.
"Chcela by som sa okúpať, myslíš, že môžem?"
Vlk naklonil hlavu napravo a štekol.
"To znamená áno alebo nie?," spýtala sa Luna a dodala:" Ak áno štekni ešte raz a ak nie tak štekni dvakrát."
Vlk štekol raz a potom sa otočil chrbtom k jazierku. Luna ho pohladkala po hlave, kráčala do vody. Zhodila šaty a vošla do jazierka. Pri každom pohybe ticho zasyčala od bolesti, no pokračovala ďalej. Voda bola chladná, pôsobila na jej rany veľmi upokojujúco. Po chvíľke vyšla na breh a obliekla sa. Tom bol stále otočený chrbtom, ale už ležal.
Luna k nemu podišla a šepla:" Môžeš sa okúpať ak chceš."
Vlk na ňu pozrel a potom sa postavil. Išiel do lesa. Luna sa obzrela na jazierko a potom išla za Tomom. Celú noc kráčali potichu. Keď začalo svitať vyšli z lesa na lúku. Luna zastala a pozrela sa seba.
"Tak predsa som vtedy blúdila, ach Tom, ani nevieš aká som rada, že ťa mám pri sebe," povedala a kráčala ďalej.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama