8.Kapitola-Boj o život

27. října 2007 v 17:26 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Na obzore sa objavili hradné veže. Čím viac sa približovali, tým sa zdali oveľa vyššie. Nakoniec videli celý hrad na kopci obklopený vodnou priekopou.
"Môj domov," povedala Luna a pridala do kroku.
Nakoniec sa rozbehla a vlk bežal popri nej. Keď boli od hradu pár metrov Luna prudko zastala a odviazala si modré látku z ruky. Podišla k vlkovi, ktorý zastal neďaleko nej. Rany na ruke mala takmer zahojené.
"Zmeň sa na polodémona," povedala a kľakla si pred vlka.
Tvor na ňu pozrel a potom položil svoju labu do jej otvorenej dlane. Tom sa zmenil na chlapca s ušami a chvostom. Držal v ruke tmavomodrú látku. Bola čistá odkedy s ňou vošla Luna do jazierka. Tom sa usmial a zaviazal si ju okolo hlavy. Luna sa usmiala a podávala chalanovi plášť.
"Nemusia o tebe všetci vedieť," povedala.
Tom súhlasil a tak si obliekol plášť a prehodil kapucňu cez hlavu. Pomaly kráčali k hradu. Stáli pred priekopou, keď sa zhora ozval krik.
"Vidíte? Naša princezná sa vrátila," skríkol strážnik na veži a rýchlo sa rozbehol dolu.
Most sa začal pomaly spúšťať.
"Takže ty si princezná?," spýtal sa Tom prekvapene.
Luna prikývla a šibalsky sa usmiala. Most bol dole a tak kráčali po ňom ďalej. Mreže sa začali dvíhať.
"Zaujímalo by ma akí démoni by dokázali zaútočiť na tento hrad," povedal Tom a obzeral sa okolo seba.
Stáli pred vchodom. Zrazu sa prudko zastavil.
"Tom, čo sa deje," spýtala sa Luna netrpezlivo.
"Ja neviem, cítim nebezpečenstvo," povedal, no keď si všimol dievčinin vystrašený pohľad tak s úsmevom dodal:" možno to je len tým množstvom ľudí."
Luna ho chytila za ruku a spolu kráčali ďalej. Vošli na nádvorie, kde ich pozorovalo niekoľko párov očí. Vtom ho luna pustila a rozbehla sa k vysokému bradatému mužovi. Objali sa a dievčine po lícach tiekli slzy.
Muž prehovoril hlbokým hlasom:" Tak si priviedla vlčích bojovníkov?"
"Oci, ako vieš, že majú niečo s vlkmi? Vravel si mi predsa, že o nich nič nevieš," čudovala sa Luna.
Vtom ju muž silno stisol a nahnevane povedal:" Nie som tvoj otec a nikdy som ním nebol. Tak mi prezraď kde sú tí čo prežili zemetrasenie na hrade démonobijcov."
Luna ťažko dýchala no rozhodným hlasom povedala:" Nikto zemetrasenie neprežil. Prišla som domov aby som oznámila, že sú všetci mŕtvi."
Ľudia navôkol sa začali približovať k Tomovi zo všetkých strán. Muž otočil Lunu vo svojom náručí tak aby k nemu stála opretá chrbtom a hľadela na Toma.
Chalan v plášti stál úplne nehybne, keď Luna skríkla:" Uteč, počuješ, bež odtiaľto!"
On na ňu pozrel svojimi jantárovými očami a hlasno zavrčal.
"Nehovor mi čo mám robiť! To všetko sú len úbohí démoni, riadení tým najúbohejším z nich," skríkol Tom a zhodil zo seba plášť.
Všetci na neho prekvapene hľadeli kým muž, držiaci Lunu, neskríkol:" Zabite ho!"
Medzi Tomom a ostatnými nastal súboj. Chalan používal päste a kopance, zatiaľ čo ľudia sa menili na démonov. Aj bradatý muž držiaci Lunu sa začal zväčšovať. Narástli mu dve veľké blanité krídla a zmenil sa n démona. Luna hľadela na masu démonov, uprostred ktorejo svoj život bojoval Tom. Po lícach jej tiekli slzy a tak sa jej pohľad zakalil. Len ťažko rozoznávala obrysy démonov. Zavrela oči a ticho plakala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama