2.Kapitola-Biely prízrak

18. října 2007 v 20:05 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Z tmavého rohu Luna videla ako sa niečo biele pohlo a preskočilo cez puklinu v zemi. Mesiac osvetľoval iba polovicu hradu zatiaľ čo druhá bola tmavá a tajomná. Po bielom prízraku ostal len náznak, jemný a takmer neexzistujúci ako ranná hmla.
Luna pozrela na druhú stranu a šepla:" Tom? Si to ty? Kde si zmizol?"
No nikto sa neozval. Chvíľu hľadela na tmavú stranu hradu a potom sa opäť začítala do stránok knihy. Vtom pocítila známy pohľad, ale nikde nebolo ani živej duše. Začula zvláštny zvuk, takmer ako kroky, ale nie ľudské. Boli to zvieracie korky. Akýsi tvor kráčal po kamenných schodoch do veže na temnej strane hradu. Luna ticho zatvorila knihu a vložila ju späť do police. Podišla k pukline a hlboko sa nadýchla. Cúvla pár krokov a potom sa rozbehla. Tesne pred koncom podlahy skočila. S tvrdým dopadom sa ocitla na tmavej strane hradu. Pomaly sa postavila a začala sa oprašovať. Opäť počula zvieracie kroky. Poobzerala sa a vbehla do otvorených dverí. Ocitla sa v miestnosti s veľkou zničenou posteľou. Potichu sa posadila do kúta. Sedela tam bez pohnutia, všade nastalo úplné ticho. Pomaly sa zosuvla na zem, kde s skrútila do klbka. Po chvíľke zaspala na chladnej podlahe.
Pocítila teplo a čosi mäkké mala pod rukou. Otvorila oči. Vedľa nej ležal veľký biely vlk a pokojne spal. Luna sa pomaly postavila a kráčala k dverám. Vtom za sebou počula ako sa zviera hýbe. Otočila sa. Pred ňou stál obrovský vlk a hľadel na ňu. Opatrne cúvala von z dverí stále hľadiac na zviera.
Vyšla na chodbu a cúvala ďalej. Vlk pomaly kráčal za ňou. Vtom tvor zastal a ticho zakňučal. No Luna cúvala ďalej. Vtom stratila pôdu pod nohami. Vlk sa rozbehol a ona spadla do trhliny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama