1.Kapitola-Na hrade

18. října 2007 v 19:27 | Sakurako |  Cesta syna Vlčieho Démona
Dievčina po dlhej úmornej ceste vyšla z lesa. Pred ňou bol ďalší les a medzi nimi cestička. Kráčala po ceste hľadiac do zeme.
"Už nemôžem, určite sm zablúdila," vzdychla si a posadila sa uprostred cesty.
Vtom ju zalialo nádherné mesačné svetlo. Jemne sa pousmiala a dvihla pohľad. Oči sa jej šťastím rozžiarili a usmiala sa ešte viac.
Neďaleko od nej, na konci cesty, stál hrad. Nebol na veľmi veľkom svahu no jeho veže sa týčili až ku hviezdam. Vyzeral tmavý a neobývaný, ale dievčina kráčala k nemu. Pri myšlienke na ľudí ju poháňala nová sila. Z pravej strany zacítila známy zvedavý pohľad, ktorý ju sprevádzal celou cestou lesom. Neotočila sa. Po chvíli stála už len pár krokov od hradu, keď pocítila veľkú slabosť. Zatočila sa jej hlava a zamdlela. Ale nedopadla na zem, pretože ju zachytili čiesi ruky. Po dlhom a bezsennom spánku sa dievčina prebrala, ležala na zničenej posteli prikrytá starou, teplou dekou. Pomaly sa posadila a poobzerala. Bola v izbe z kameňa a na podlahe pomaly dohorieval oheň. Vtom sa kľučka na dverách pohla. Dvere sa otvorili a do miestnosti vošla postava. Podišla bližšie k ohni a dievčina poznala obrysy tváre. Bol to chalan s drevom v náručí. Mohol byť o rok či dva starší ako dievčina a o pár centimetrov vyšší. Mal na sebe dlhý plášť a cez hlavu mal kapucňu. Položil drevo k ohňu a podišiel k dievčine. Sadol si na koniec postele. Dievčina z neho nespúšťala oči ani keď si dával dole kapucňu.
"Som rád, že si sa prebrala, spala si skoro celý deň," usmial sa milo.
Dievčina sa zapýrila a pousmiala sa.
"Vítam ťa na svojom hrade," povedal a ukázal rukou vôkol seba.
Hľadeli na seba bez slov.
Po chvíli sa chalan ozval:" Určite máš množstvo otázok. Tak prečo ich nepoložíš?"
Dievčina sklopila zrak a hlboko sa nadýchla. Pozrela chalanovi do jeho nádherne jantárových očí a povedala:" Ten hrad na konci cesty? Teraz sme v ňom?"
"Áno, žiaľ," vzdychol si chalan.
"Nie, prečo? Veď je tu pekne."
"To vravíš len preto, že si ho ešte nevidela celý. Táto izba je najkrajšia, ale zvyšok," chalan si vzdychol.
Vtom sa dievčina postavila a natiahla k nemu ruku.
"Budete taký láskavý a ukážete mi svoj hrad, pane?," spýtala sa s úsmevom.
Chalan na ňu pozrel. Podal jej ruku a postavil sa.
"Volám sa Tom, vzácna pani."
"Luna, hovor mi Luna," usmiala sa dievčina.
Držali sa za ruky, keď prechádzali popri ohni, ktorý takmer vyhasol, chalan sa zastavil a zadupal ho, kým neprestal tlieť. Luna si všimla, že Tom ma bosú nohu a tak mu chcela pomôcť. Ale kým stúpila na pahrebu oheň zhasol.
"Nedávaj tam nohu, zašpiníš si sandále," usmial sa Tom.
"Nepáli ťa to?"
"Nie už som si zvykol."
Potom spolu vyšli dverami. Ocitli sa na chodbe, ktorú osvetľovalo zvláštne, jemné biele svetlo. Luna sa obzerala po jeho zdroji, keď ju Tom jemne odtiahol. Pozrela na neho a on jej ukázal na miesto v podlahe. Bola tam obrovská a široká puklina, ktorej dno sa strácalo v hlbokej tme.
"Skoro som tam spadla," šepla a odišla od diery čo najďalej.
Tom ju pustil a podišiel k okraju.
"Táto trhlina nemá dno. Asi by si ani nedopadla," šepol a otočil sa na Lunu.
Tá hľadela obrovskou dierou v streche na mesiac. Hrad bol rozdelený na dve polovice, ktoré delila hlboká diera bez konca.
"Ako sa to stalo?," spýtala sa Luna a podišla k chalanovi.
"Zemetrasenie," šepol a hľadel na druhú stranu hradu.
"Bývaš tu sám?"
"Áno."
"A ten hrad s bojovníkmi? Kde je? Ja som myslela,..."
"Toto je ten hrad, všetci spadli do trhliny počas zemetrasenia," prerušil Lunu Tom a pohľad mal zakalený slzami.
"To je strašné," šepla a po líci jej stiekli slzy.
Tom na ňu pozrel:" Odkiaľ si?"
"Zo západného kráľovstva, prišla som sem hľadať pomoc, ale asi som sem prišla zbytočne," povedal a rozplakala sa.
Tom ju jemne objal a šepol jej do ucha:" Nesmúť, treba sa s tým vyrovnať."
Luna šepla:" Lenže ak nenájdem nikoho kto dokáže bojovať, naše kráľovstvo obsadia démoni."
Chalan sa pomaly postavil.
"Ja som jediný bojovník z nášho hradu, ale je mi ľúto, nemôžem ho opustiť."
"To je tvoj problém aj tak by si ich sám všetkých neporazil," povedala a postavila sa.
"Zajtra sa vrátim domov."
"Dobre túto noc tu ostaň, ale žiadam ťa, nesmieš prejsť na druhú stranu trhliny nech sa deje čokoľvek," povedal Tom.
Dievčina pokrčila plecami a odkráčala ku kreslu. Vedľa neho stála malá polička a v nej boli zaprášené knihy.
"Nebudeš spať?," spýtal sa Tom, keď sa Luna usadila v kresla.
"Spala som celý deň, už by som nedokázala zaspať," povedala a vybrala knihu z police.
Otvorila ju a začala potichu čítať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 DarQinka DarQinka | Web | 18. října 2007 v 19:28 | Reagovat

Ahoj, sorry že ruším, ale mám jeden problém, mám s kámoškou blog a teď je tam SONB a řekla jsem si že máš fakt hezký blog a docela dost velkou šanci na výhru, na které se ještě musíme s kámoškou dohodnout, ale určitě bude skvěla!! takže se pls přihlas zde, jo a až bude 1.kolo tak ti dám vědět, ju? Takže ta SONB je tady:

http://eko-girls.blog.cz/0710/sonb-prihlasky

jo a mně vždycky vadili takové ty reklamy v komentech,mno tak sorry, ju, ale určitě se přihlaš byla by to škoda o takový krásný blog v soutěži přijít.

2 Yume Yume | E-mail | Web | 18. října 2007 v 19:56 | Reagovat

hezké moc moc :ú

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama