Keď je koniec cesty na začiatku

6. listopadu 2007 v 18:29 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)
Bežal z posledných síl. Šípy v tele mu spôsobovali obrovskú bolesť. Z rán mu pomaly tiekla sýtočervená krv. Takto utekal už dlhú chvíľu, no jeho prenasledovatelia mu boli stále na stope. Šíp v chrbte sa mu pri každom pohybe pripomenul bolesťou, ktorú vyvolával a ktorá mu vystreľovala do celého tela. Šíp v krku nespôsoboval takú veľkú bolesť, no spôsoboval, že dýchal len veľmi ťažko. Najhoršie však boli dve šípy, ktorými mal prestrelené zadné končatiny. Spôsobovali mu bolesť a zavinili, že nemohol ujsť do bezpečia.
V zadných končatinách pomaly strácal sily a prestával si ich cítiť. Takto im už nemohol ujsť. Predné končatiny však nechceli spomaliť a silou vôle bežali ďalej. Nemohol skončiť takto, nechcel zomrieť. Zadné končatiny vliekol za sebou a predieral sa lesom. Krvavé stopy, ktoré za sebou zanechával v hline, z hĺbky duše nenávidel. Práve kvôli ním ho kdekoľvek nájdu a on nemal šancu ukryť sa. Myslel na to, prečo sa tak nádherné ráno z ničoho nič zmenilo na nočnú moru. Keď vstal a podišiel k východu zo svojej jaskyni, zacítil príjemnú vôňu kvetín a rannej rosy. Rozhodol sa navštíviť svoje obľúbené miesto, nádherné jazierko s vodopádom a pomalou pokojnou riekou. Mal zásadu nevracať sa na miesta kde chytal korisť a preto v okolí jazierka nelovil. Chodil sem kvôli smädu po vode a nádhernej vôni, ktorú zatiaľ nikde inde v lese necítil. Bola veľmi výnimočná a nemohol odhaliť odkiaľ pochádza.
To ráno však, čím bližšie k vodopádu kráčal, tým viac ho premáhal zvláštny pocit. Vynoril sa z lesa. Vtom mu do nosa zaviala vôňa. Cítil tam smrť a známy pach. Bol rozhodnutý zistiť čo mu vôňa pripomína. Podišiel k jazierku a pomaly sa napil osviežujúcej tekutiny. Vo vode však pocítil chuť krvi. Zdvihol pohľad a rozhliadol sa. Neďaleko zavetril mŕtve zviera. Podišiel k nemu. Ležalo tam nedotknuté mŕtve telo teľaťa. Bol hladný, no okrem vône zvieraťa cítil aj niečo iné, nebezpečenstvo. Všetky zmysly ho varovali a tak sa rozhodol odísť. Poslednýkrát pozrel na svoj obľúbený vodopád.
Vtom ucítil ostrú bolesť v krku. Bol to prvý šíp, ktorý ho zasiahol. Nerozmýšľal ani sekundu a rozbehol sa do lesa. Zasiahol ho druhý šíp, ktorý mu prestrelil obe zadné končatiny. Zapotácal sa, no udržal sa na nohách a bežal ďalej. Tretí šíp, ktorý zasiahol chrbát už ledva vnímal. Štvrtý, posledný si všimol až keď sa obzrel, či ho nenaháňajú.
Teraz už beží niekoľko hodín a síl mu pomaly ubúda. Zacítil sladkastú vôňu medu divých včiel. Naplno sa nadýchol a pocítil ju až na jazyku. Vtom si uvedomil, čo mu vôňa pripomína. Musel sa nachádzať blízko miesta kde sa narodil. Začal spoznávať stromy vôkol seba. Žeby túžba ujsť pred smrťou ho zaviedla k jeho rodisku? Čo ak je jeho osudom zahynúť na mieste kde sa zrodil? Nerád spomínal na svoje detstvo a nikdy predtým sa k svojmu rodisku nevrátil. Teraz, keď utekal tak dlho bez cieľa, pocítil túžbu vedieť kam ide. Rozhodol sa nasledovať sladkastú vôňu medu. Po chvíli spoznal strom, ktorý sa týčil neďaleko neho. Spomenul si ako ešte malý na neho vyliezol. Vtedy z neho nedokázal zliezť a tak ho matka donútila skočiť. Odvtedy sa nebojí liezť aj na vyššie stromy.
Už nemá strach. Pomaly kráčal ďalej a zastal až na čistinke. Bola veľká a priestranná. Spomienka na detstvo mu dodala odvahu. Spomenul si ako matka hovorila o prenasledovateľoch. Jej slová mu zneli v hlave:" Ak je len jeden, musíš bojovať. Ak sú viacerí uteč a ukry sa, pretože ak ťa nájdu zahynieš a tvoja duša neodíde do večných lovísk. Nemajú úctu a tvoje telo zneužijú, preto duša nemôže pokojne opustiť tento svet."
Tentoraz boli lovci dvaja a on vedel, že bude musieť bojovať. S krvavými stopami, ktoré zanechával by sa nikdy nedokázal ukryť. Sadol si do trávy a čakal. Oddychoval a snažil sa nabrať čo najviac síl.
Vtom sa z lesa vynorili dvaja ozbrojení chlapi. Jeden. Držal natiahnutú kušu a druhý ostrý nôž. Hľadeli do očí farby jantáru či medu, takmer ako zlato.
Prehovoril chlap z nožom:" Hádam s nami po tom všetkom nechce bojovať?"
"Možno pochopil, že nám neutečie," povedal jeho kolega a mieril na zraneného svojou kušou.
V jantárových očiach sa zjavila bolesť.
"Nedokážem to," prebleslo zranenému hlavou.
Toto bol koniec. Všetky sily sa vytratili a on pocítil príjemný pocit pri srdci. Telo mu ochablo a v očiach mu zhasol posledný plamienok života. Zrútil sa do trávy. Muž s kušou podišiel k telu.
"Myslíš, že je mŕtvy?," spýtal sa šeptom druhý chlap.
Muž položil svoju kušu vedľa tela a zohol sa. Mŕtvy nedýchal.
"Jasné, je po ňom. Po takom dlhom úteku už ani nemohol inak skončiť," zasmial sa chlap a dotkol sa šípu, ktorý trčal z tela na chrbte.
Vtom okamihu uvidel Tomáš tú najzvláštnejšiu a najhoršiu vec vo svojom živote. Hľadel na kamaráta a zvieral nôž, keď sa telo v tráve pohlo. Veľkou rýchlosťou vstal a nečakane zahryzol jeho kamaráta do krku. Zlomil mu väzy. Tomáš hľadel na čierneho jaguára, ktorému z tela trčali štyri šípy a z rán mu tiekla sýtočervená krv. Šelma usmrtila jeho kamaráta. Držala jeho ovisnuté telo za krk medzi tesákmi a hľadela na Tomáša. Pohľady sa stretli. V očiach jaguára sa zjavila nenávisť. Tomáš pocítil obrovskú ľútosť. Teraz pochopil, že s kamarátom nemali právo pokúsiť sa zabiť tohto tvora.
Nôž pustil z ruky a smutne šepol:" Čo sme to vykonali?"
Pozrel na umierajúcu šelmu. J tej chvíli by bol odprisahal, že sa jaguár usmial. Z jeho očí zmizla nenávisť a zjavilo sa v nich zmierenie, teraz už mohol zomrieť. Otvoril papuľu a nechal mŕtve telo tvrdo dopadnúť na zem. Potom sa sám zrútil do trávy.
"Už sa nepokúsi ukradnúť mi telo a ja môžem odísť do večných lovísk," bola posledná myšlienka čierneho jaguára, ktorý ukončil svoju životnú cestu tam kde urobil svoje prvé kroky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | 6. listopadu 2007 v 19:00 | Reagovat

to bolo krasne........ale je mi toho jaguara luto....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama