Leden 2008


4.Kapitola Tajomný muž

24. ledna 2008 v 9:15 | Sakurako |  Púštna cesta
Čierny Blesk a Zefir sa skamarátili, ubehli dva dni, keď stretli ďalšiu karavanu.
"Dobrý deň," pekne pozdravili.
"Dobrý deň, čo vás k námm privádzy, chceli by ste niečo kúpiť?," spýtal sa obchodník.
"Ideme do Rota a tak tadiaľto prechádzame, nechcel by ste meč?," spýtal sa Zefir a ukázal jeden z mečov banditov.

3.Kapitola Banditi a Prízrak

24. ledna 2008 v 8:44 | Sakurako |  Púštna cesta
Vtom všetko prestalo a vedľa nich sa objavili banditi. Pribehli na koňoch, kým ni čakali čo im Búrlivák ukáže.
"Takže, ktorý z vás je ten Čierny Prízrak? Ten chlapec, kôň alebo ten polomŕtvy chudák," skríkol jeden z banditov.
Blesk sa narovnal a pozrel na nich. Neuvedomil si, že ma odhalenú tvár a že jeho blesky na tvári ešte stále žiaria. Niekoľkí banditi cúvli.
"Počul som, že chcete niečo čo vám nepatrí, dám vám možnosť aby ste odišli a ja nikomu z vás neublížim," povedal Blesk.
"Mali by ste ho poslúchnuť," povedal chlapec.

2.Kapitola Cesta do krajiny Roto

24. ledna 2008 v 8:11 | Sakurako |  Púštna cesta
Ubehli dva týždne, ktoré boli pokojné a priateľské. Toho dňa si šejk zavolal Bleska do svojho stanu. Čierny Blesk vrtúpil a pozdravi.
"Som rád, že si prišiel. Chcem ti povedať niečo dôležité. Myslím, že už som vylúštil znak na spodnej časti rukoväte tvojho meča," povedal šejk.
Blesk sa pozrel na mče a potom späť na šejka.
"Vieš, je to symbol aký používajú v krajine Roto. Je to ďaleká krajina na západ, myslím, že by si mal zistiť kto si," povedal šejk.
Blesk oponoval:" Ja vás neopsutím, nie je dôležité kto som, dôležitejšie je, že viem s kým chcem byť."
"Vedel som, že tento deň príde a celý čas som sa na neho pripravoval. Blesk, myslím, že si dôležitý a potrebný v Rote. Nezabúdaj, vždy sa budeš môcť vrátit," povedal šejk.
Za tie dva týždne sa Čierny Blesk naučil šejka rešpektovať a preto sa rozhodol poslúchnuť. Bez nadšenia vysadol na svojho koňa, Búrliváka, a zo všetkými sa rozlúčil. Pre Čierneho Bleska začala dlhá cesta domov.

Rohlíková štafeta....

9. ledna 2008 v 15:21 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)
Možno neviete, čo to je rohlíková štafeta. V tejto štafete máte za úlohu napísať o chlapcovi, ktorý ide do obchodu kúpiť pečivo. Možno sa vám to zdá ako nudná téma, na ktorú sa neoplatí nič napísať. ale možno, ak to skúsite, zistíte, že nedokážete napísať nič na takúto tému, keď stále píšete len iné veci a tak...
Túto štafetu som prebrala od Lenorky a bola by som rada ak by sa do nej zapojil aj niekto ďalší... Ja túto štafetu odkazujem: Akki(Tehanu), Akira(Youko-San), Serafka, Lina(Noriko) a SueInuyash. Nie je to nutné, ale bola by som rada ak by ste sa aspoň posnažili niečo vymyslieť.
Netuším či som to napísala správne...ale môj príbeh na tému nájdete pod perexom:)

1.Kapitola Čierny Blesk

2. ledna 2008 v 18:07 | Sakurako |  Púštna cesta
Jedného dňa sa nad púšťou Sakota spustil prudký leják. Ten sa po chvíli premenil na ohromnú búrku s hromami a bleskami. Bola to búrka aká sa na púšti objaví približne raz za niekoľko tisícok rokov. Búrka trvala asi dvanásť hodín.
Deň po tom, ríno, zo stanu uprostred sakotskej púšte vyšiel šejk. Bol to obchodník a vodca karavány obchodujúcej s rôznym tovarom. Zobudil ho krik mužov a žien z karavany, bolo ich as desať. Šejk podišiel k hlúčiku ľudí.
"Pane, našli sme ho a mysleli sme, že by nás mohol ochrániť pred nájazdmi banditov," informoval jeden z mužov.
Šejk podišiel ku koňovi, na ktorom sedel zahalený muž nejavujúci žiadne známky života.
"Vy ste sa zbláznili, čo ak nás po prebudení všetkých zabije. Musíme mu zobrať ten veľký meč," povedal šejk a natiahol sa za mečom v puzdre, ktoré mužovi vyselo na pravej strane.
Vtom sa kôň postavil na zadné a prebehol cez hlúčik ľudí. Všetci sa ustúpili a tak nikomu neublížil. Čierny kôň podišiel k nádobe s vodou a zhodil do nej svojho jazdca. Muž sa pri dopade zobudil a rýchlo vyšiel z nádoby.
"Búrlivák, čo si t spravil. Tak sa mi dobre spalo," povedal muž zahalený v čiernom plášti.
Žrebec do svojho pána opatrne ťukol a on si až eraz uvedomil, že na neho uprene hľadia oči vystrašených ľudí.
Šejk bez rozmýšľania padol nakolená:" Silný a vznešený, prosím ušetri nás obchodníkov, díme ti čokoľvek budeš chcieť a ak túžiš po krvi tak si vezmi mňa."
Muž podišiel k šejkovi a podal mu ruku.
"Prosím vstaň, ja vám neublížim a ani od vás nič nechcem," povedal a pomohol šejkovi vstať.
Šejk sa mu zahľadel do očí a rýchlym pohybom ruky mu odhalil tvár. Muž mal na tvári tetovania v podobe blesku, ktoré sa tiahli cez líce až k spánkovej časti hlavy na oboch stranách tváre. Bol to černoch s hnedými očami a dlhými čiernymi vlasmy zapletenými do vrkôčikov, ktoré mu siahali p lakte.
Šejk sa zľakol:" Prosím ťa, odpusť, netušil som."
"Nič sa nestalo, tak ste ma videli, no čo ž," vzdychol si černoch a opäť si zahalil tvár, tak aby mu bolo vidieť iba oči.
"Nemusíte sa ma báť, veď ani neivem či dokážem zaobchádzať s týmto mečom," povedal a odopol meč, ktorý mal uloženy v puzfre na opasku.
"Mohli by ste ho skúsiť predať," povedal a vytiaholho z puzdra.
Na prvý pohľad bolo vidieť, že je to veľmi zvláštny meč, ktorý má rukoväť zo zlata a symboly blesku na čepeli.
"Ja si ho od teba vezmem. Ako je možné, že taký slaboch má taký meč," povedal ktosi zozadu.
Všetci hľadeli za černocha a ten sa napokon tiež otočil. Pred ním stálo stádo koní s jazdcami.
"Koľko si ochotný dať za ten meč?," opýtal sa černoch.
Jeho čierny kôň k nemu podišiel.
"Ja sa nepamätám, že by som povedal, že ho kúpim. Len som povedal, že si ho vezmem," uškrnul a bandita na koni.
Černoch vysadol na svojho koňa a cváalal preč, prenasledovaný celou skupinou banditov. Keď bol ďalej od karavány, zastavil svojho koňa. Čierny kôň zastal na pieskovej dune obkľúčený banditmi.
"Tak, Búrlivaák, myslím, že mu radšej ten meč dám," povedal černoch a vytiahol meč.
"Vidíš, nemalo to zmysel, rozhodol si sa správne, radšej mi ho daj," usmieval sa bandita.
Vtom černoch pocítil ako doňho vchádza sila z meča. Zavrel oči a postavil sa svojmu vernému koňovi na chrbát. V rukách pevne zvieral meč, keď začal fúkať vietor. Cítil ako mu odhalil tvár a potom otvoril oči.
"Nechcem vám ublížiť," povedal a zahnal sa mčeom.
Celú skupinu banditov odhodilo asi o dva metre ďalej.
"Myslím, že už by ste nemali nikomu ubližovať, inak vás nebudem ľutovať," povedal a zasuvol meč späť do puzdra.
Potom sadol na svojho koňa a popohnal ho smerom ku karaváne. Keď tam docválal, všetci sa tešili. Len šejk vyzeral ustarostene.
"Neviem čo si zač, ale mal by si sa vrátiť tam odkiaľ si prišiel," povedal.
"To je problém. Neviem kto som a ani odkiaľ som," povedal černoch smutne a zosadol s koňa.
Šejk mu povedal:" Ak chceš mohol by si s nami ostať. Aj keď nie si obyčajný mohol by si skúsiť ostať s nami."
Černoch to nadšene prijal a tak aj so svojim koňom ostali s obchodníkmi. Všetci ho volali Čierny Blesk, ale mimo karavány sa rozniesol chýr o tajomnom ochrancovi, ktrorého prezávali Čierny Prízrak.