11.Kapitola Po západe v jaskyni

17. února 2008 v 8:47 | Sakurako |  Púštna cesta
Do Bleska ťukol Búrlivák, ktorý ticho zaerdžal. Černoch sa k nemu otočil a zahľadel sa koňovi do očí. Pochvíľke sa otočil k Jasmíne, no hľadel smerom za ňu.
"Západ slnka!" skríkol a rýchlo vysadol do sedla.
"Prepáč Jasmína, musím ísť za Lehikou."

"Nie, Blesk. Prosím nechoď do jaskyne v noci. Takto ju nezabiješ a zomrieš úplne zbytočne," povedala Jasmína smutne.
"Chcem ju oslobodiť a možno práve v noci sa mi to podarí," povedal Blesk a odcválal preč.
Jasmína tam stála úplne nehybne. Vyzerala ako skamenená, len po lícach jej tiekli slzy. Pohľad mala uprený na vzďaľujúceho sa Búrliváka, po ktorom ostal len zvírený piesok. Po chvíli Jasmínu zalial ružový lúč svetla. Keď zmizol, na mieste kde stála sa objavila malá kôpka ružových, modrých a červených lupeňov.
Blesk cválal do jaskyne. Po chvíli stál pred ňou a zosadol z Búrliváka.
"Počkaj ma tu, v žiadnom prípade nechoď dnu," povedal Blesk a pohladkal koňa po hrive.
Potom vkročil do jaskyne, ocitaol sa v tmavej chodbe, po fakliach tam nebola ani stopa. Blesk kráčal opatrne s vystretými rukami. Po chvíli sa octiol v preistranej miestnosti. Keď do nej vkročil steny sa rozsvietili. Stála tam Jasmína.
Blesk na ňu prekvapene hľadel a spýtal sa:" Ako to, že si tu skôr? A kde je Lehika?"
"Vezmi si svoj plášť, povedala Jasmína nahnevaným tónom.
Pred Bleskom sa vznášal jeho plášť a kabát, ktorý mu požičala Jasmína zrazu zmizol. Objavil sa na dievčine.
"Vravela som ti aby si sem nechodil," povedala Jasmína nahnevane.
"Takže ty si Lehika?," spýtal sa Blesk
Jasmína nesúhlasne pokrútila hlavou:" Jasmína ani Lehika neexistujú, existuje iba Obluda."
Keď dopovedala, zalial ju ružový lúč svetla. Zmizol a stála pred Bleskom Lehika. Mala obrovské krídla a vyzerala oveľa mohutnejšia. Čiernočervená hriva bola čierna a oči mala čierne bez dúhovky. Látka, ktorú mala okolo hlavy zmizla a na čele mala tetovanie s vlastnou podobou.
"Lehika, ja ťa nezabijem," povedal Blesk a zabodol svoj meč do hliny.
"Je mi ľúto, ale ak nezabiješ ty mňa, zabijem ja teba," povedala Lehika hlasom, ktorý zamrazil.
Blesk sa striasol. Vtom do jaskyne pribehol Búrlivák a zastal pri černochovi.
"Hovoril som ti aby si sem nechodil," povedal Blesk, ale nepodarilo sa mu zakryť nadšenia z kamarátovho príchodu. Vytiahol meč a odložil ho.
"Tak už vysadni na koňa a zmeň sa na svoju skutočnú podobu," povedala obluda.
Blesk na ňu prekvapene hľadel.
"Čo tým myslíš?," spýtal sa hľadiac do jej očí.
Neodpovedala, len vytiahla svoje čierne pazúry.
Blesk vysadol na koňa:" Musíme újsť, neporazím ju."
"Na to si mal myslieť skôr, nikam ťa nepustím. Buď ma zabiješ alebo zomrieš, je to buď ...alebo," povedala obluda ešte mrazivejším hlasom.
Blesk bol rád, že sedí na Búrlivákovi, lebo sa mu roztriasli nohy a určite by nedokázal stáť.
"Búrlivák, odpusť, že som ťa dostal až sem. Mal som ťa prepustiť už dávno," povedal Blesk a oprel sa na konskej šiji.
Búrlivák ticho zaerdžal.
"Nemám ti čo odpúšťať, sme predsa kamaráti. To ja prosím o odpustenie teba, že som ti už dávno neprezradil kto si a nevrátil ti tvoju silu," povedal žrebec.
Blesk sa vzpriamil v sedle.
"Vraciam ti tvoju silu a verím, že jej pomocou premlžeš Lehiku," povedal Búrlivák a zavrel obe oči.
Blesk pocítil príjemné hrianie v celom tele, zabudol na všetky pocity. Vnímal len svojho žrebca a príjemné teplo. Mal chuť lahnúť si a spať. Zrazu sa všetko skončilo.
Blesk sa rozhliadol a zmätený povedal:" Mslím, že sa nič nestalo. Búrlivák ja..."
Pocútil veľkú bolesť hlavy, ktorá zapríčinila, že omdlel a spadol s koňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | 17. února 2008 v 16:33 | Reagovat

dufam ze si nerozbil hlavu....teda to ma prekvapilo ze lehika je jasmina.....teda ako to dopadne som fakt zvedava

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama