12.Kapitola Búrka v duši

17. února 2008 v 18:31 | Sakurako |  Púštna cesta
"Ty ma chceš zabiť? Veď si biednejší ako obyvatelia Rota," povedala Lehika, keď Blesk otvoril oči.
"Čo sa stalo? Kde som?," povedal a chytil sa rukami za hlavu.
Obluda vyzerala nahnevaná. Blesk na ňu pozrel. Vtom rýchlo vstal, vytasil meč smerom k oblude a cúvol o dva kroky.

"Takže si si spomenul, že sme mali bojovať? Dobre, už ma to čakanie prestávalo baviť," povedala obluda, vytiahla pazúry a vycerila tesáky.
"Kto si? A prečo som s tebou?," spýtal sa Blesk celý zmätený.
V jaskyni bol len on a obluda, ktorá sa začínala nudiť.
"Chcel si ma zabiť, pretože som zabila tisíce ľudí spolu s tvojími najlepšími kamarátmi. Čo si na nich zabudol? Chcel si sa pomstiť," povedala Lehika s úsmevom na tvári.
Blesk začal zvierať meč oevnejšie v rukách. Pocítil obrovskú nenávisť k oblude a odpor k sebe.
"Ako som mohol zabudnúť?," spýtal sa sám seba a potom povedal:" Nikto predsa nezabúda na svojich priateľov."
"Môžem ti ich pripomenúť, chceš? Ukážem ti ich smutný koniec," usmiala sa na neho obluda.
Blesk sa jej zahľadel do očí, v jej čierných dúhovkách uvidel Zefira, Saizoua a Jasmínu mŕtvých a celých od krvi. Odtrhol pohľad a hľadel do zeme.
"Už si spomínaš?," spýtala sa Lehika.
Bleskove tetovania začali žiariť a príjemne ho hriali. Okolo černocha sa vytvorili zvláštne mračná, pripomínajúce búrku. Jeho meč obkolesila podivná žiara vzbudzujúca strach. Aj obluda pocítila nepokoj v celom tele.
Blesk prehovoril:"Spomínam si na priateľov, prečo si ich zabila? Nevedela si, že ak im ublížiš tak ťa zabijem?"
Lehika pocítila zimomriavky na celom tele, černochov hlas ju bodal ako desiatky mečov.
"Chcem zomrieť a ak ma zabiješ, tvojí priatelia ožijú," povedala, predstirajúc pokoj.
Blesk sa usmial a veselo povedal:" Si príliš veľká, taký ľahký terč. Čo povieš, na menšiu zábavu? Ak sa zmenšíš bude to oveľa zaujímavejšie."
Lehika nesúhlasne pokrútila hlavou.
"Ako chceš," povedal černoch a vtom mu narástli dve obrovské čierne blanité krídla.
Mávol nimi a vzniesol sa k stropu jaskyne. Mračná rozfúkal vietor.
"Ten plášť je len na obtiež," povedal a zhodil svoj plášť.
Lehika si všimla na černochvi rozsiahle žiriace tetovania bleskov cez chrbát až k hrudi. Vtom Blesk urobil rýchly pohyb, obluda ho stratila z očí. Po chvíľke sa objavil priamo pred Lehikou.
"Nestíhaš ma sledovať? Prepáč, asi budem musieť lietať trošku pomalšie," usmial sa a opäť zmizol.
Lehika sa otáčala všetkými smermi, ale nedokázala zachytiť Bleksov pohyb. Opäať sa zjavil tesne pred jej papuľou a po chvíľočke zase zmizol. Lehika zavrela oči a začala načúvať ušami. Myklo jej pravým a potom ľavým uchom. Zrazu otvorila oči a zahnala sa pravou labou. Keď sa ju snažila pritlačiť k zemi, všimla si pod ňou Bleska. Meč jej zabodol do laby a držal ho nad hlavou. Obluda až teraz ucítila nesmiernu bolesť vystreľujúcu z laby. Meč zažiaril a Lehika si všimla víťazný úsmev na Bleskove tvári. Na jeho líci sa objavil prúd sýtočervenej krvi. Meč prebodol laby a vyšiel na druhej strane. Obluda už nemohla ignorovať bolesť a prato odskočila. Stála pri stene a hľadela na Bleska. Bol celý od krvi, ale nevyzeral zranený.
"Ako je možné, že si od krvi, ale nemáš rany," spýtala sa obluda.
Blesk sa len usmial a z jeho meča kvapkala krv. Vtom si to Lehika uvedomila. Pozrela na svoju prvú labu. Mala ju prebodnutú a valila sa z nej krv. Jemne si ju olízla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tehanu tehanu | 17. února 2008 v 18:36 | Reagovat

jaky je zly on ublizil lehike....teda ten sa musel riadne tresnut do hlavy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama