3.kapitola Príjemné teplo

27. března 2008 v 8:27 | Sakurako |  Len cesta
Po chvíli bolo úplne ticho a ja som ocítila chlad. Muž ma položil na zem a sadol si neďaleko. Pomaly som si sadla a ospalo som otvorila oči. Jasné, že som nič nevidela, znova som úplne zabudla na tú látku.

"Už si hore?," spýtal sa šeptom.
Nebol slepý aby si to nevšimol a tak som bola ticho. Opäť som si chcela dať dole látku z očí a on ma zase zastavil.
"Nesmieš vidieť moju vár, to by som ťa potom musel zabiť," povedal a zasmial sa.
Mne to vtipné neprišlo. Pomaly som išla k nemu. Podľa hlasu som aspoň trochu tušila kde je. Pred sebou som mala vystretú ruku a keď som narazila na stenu, usmiala som sa. Posadila som sa chrbtom opretým o chladný kameň. Začala som sa hrať s povrazom, ktorým som mala zviazané ruky.
"Počkaj," povdal.
Tak to sa mi nepáčilo. Nemôžem si dať dole tú hlúposť na očiach, ale ruky si rozviažem, ak ma chce zadržať tak nech to skúsi. Nahnevane som sa pokúšala rozviazať. Muž sa postavil, počula som kroky. Vtom my chytil za zápästia a vytiahol nôž, čo som usúdila len podľa zvuku. Zrazu som bola voľná. Povrazy rozrezal nožom a potom odo mňa odišiel. Ruky ma pálili na miestach kde sa povraz krížil. V tichosti som si ich šúchala. Potom som k sebe pritiahla kolená a chytila si ich. Muž odišiel. Keď sa po chvíli vrátil, zaťal čosi robiť, podľa zvuku som to nevedela rozoznať. Ale keď sa po miestnosti začalo rozťahovať teplo a ozval sa zvuk praskania konárov, pochopila som, že muž založil oheň. Také príjemné teplo som už dlho necítila. Ľahla som si na bok, no chrbtom som sa stále opierala o stenu. Vtom sa ozvali kroky a niekto tam prišiel.
"Pane, jedlo," povedal hlas.
Muž poďakoval a kroky sa vzďaľovali.
"Mala by si sa najesť," povedal muž a prišiel ku mne.
Na zem položil tanier, cítila som príjemnú vôňu jedla. Posadila som sa. T jedlo nádherne voňalo. Opäť som so chcela dať dole látku z očí, ale muž ma zase zastavil. Ako som mala jesť, keď sm nič nevidela? Hnevala som sa na neho.
"Ak chceš pomôžem ti najesť sa alebo odídem a ty si zložíš látku," povedal muž stojac vedľa mňa.
Vôbec sami nechcelo odpovedač mu. Vlastne mi bolo jedno ako sa rozhodne. Po chvíli, keď pochopil, že nič nepoviem, tak rozhodol za mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Izumi Izumi | Web | 27. března 2008 v 19:26 | Reagovat

ahojky....tý jo...koukám že mám co číst tak jakmile bude víc času asi přečtu ten krutý boj....

2 tehanu tehanu | 27. dubna 2008 v 13:26 | Reagovat

ejha aj ja by som sa cela nechat krmit.....no ale zalezalo by kym:D......svihni em vedet co bude dalej moc sa tesim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama