Keď niet cesty

5. dubna 2008 v 17:23 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)
Vlčí démon ležal na chladnej zemi. Pomaly dýchal, šetril sily. Z rán na tele mu tiekla sýtočervená krv. Svojími očami hľadel na démonov. Na démonov horších ako bol on. Všetky pohľady sa tešili z jeho utrpenia. Usmievali sa nad jeho bolesťou.

"Vrrrr..., " zavrčal ticho, keď ho zasiahla palica a spôsobila mu ranu na krídle.
"Nestačí mi vidieť ako trpí, chcem vidieť ako bojuje!," ozval sa ktosi s okolostojacich.
Niekto z tej skupiny beštií, ktorí trápili vlčieho démona. Do kliekty, ktorá ich chránila, zavreli ešte neikoho.
"Bojuj, inak ťa zabije!," ozvalsa krik.
Vlčí démon sa rozhodol postaviť. Pomaly sa pohol. Krv mu stekala z rán. Postavil sa a hľadel na chalana. Obaja boli väzňami ľudských démonov. Mali zápasiť proti sebe. Chalan s krátkymi vlasmi si všimol krvavočervené oči démona. Díval sa priamo na neho. Démon spravil krok bližšie. Chalan sklopil zrak.
"Zabi ho!"
Chalan aj démon pozreli na chlapa, ktorý na nich vykríkol. Vtom do démona niekto hodil kameň. Trafil jednu z rán na jeho tele. Ozvalo sa vlčie zavrčanie.
"Prestaňte ho trápiť!," skríkol chalan.
Nikto si ho nevšímal. No démon na neho pozrel. Z vlčej tlamy mu tikela krv, keď sa usmial. Chalan si všimol iskru v démonových očiach, v tej chvíli ako urobil dva kroky a potom skočil na neho. Démon ho sotil na zem. Vtom neďaleko chalanovej pravačky dopadol na zem meč. Démon pozrel na zbraň. Krv stekala po chalanovom tele.
"Uchop meč a bojuj!," ozvalo sa v mysli chalana.
Prekvapene pozrel do vlčích očí.
"Nechceš predsa zomrieť ako zbabelec," zavrčal v jeho mysli démon.
Chalan sa pozrel na meč a natiahol pravú ruku, nedočiahol. Napol sily, chýbalo mu len pár centimetrov, keď vtom uvoľnil ruku a pritiahol ju k svojmu telu.
"Nechcem ti ublížiť," šepol roztraseným hlasom.
"Som démon, musíš ma nenávidieť."
"Mám strach, ale nenávisť necítim," šepol s úsmevom.
Démon nahnevane zavrčal.
"Tak ma zabi zo strachu, je to predsa jedno!"
"Nie!," skríkol chalan.
Všetci stíchli. Démon otvoril tlamu, z ktorej krv stiekla chalanovi po tvári. Začala ho hriať, cítil sa zvláštne. Krv tiekla po perách, chcel ju zlíznuť, no vlčí démon bol rýchlejší. Jazykom mu olízol všetku krv z tváre.
"Musíme bojovať, inak zomrieme obaja."
"Spojme sa a zničme tých čo ti ublížili," šepol chalan.
"Pomsta nie je správna. Chcem len jedno," vzdychol si démon a dodal:" zabi ma. Už ma nebaví žiť v strachu a každú sekundu pozorovať okolie či sa ma niekto nepokúša zabiť."
"Nežiadaj to odo mňa," šepol chalan.
"Tak potom rátaj s tým, že ťa zabijem!," skríkol démon a pokúsil sa zahryznúť ho do krku.
Chalan sa bránil a tak v tlame skončila jeho ľavá ruka. Démon sa usmial. Vtom chalan skríkol od bolesti, keď tesáky prehryzli kožu a svaly. Z rán sa rynula sýtočervená krv. Démon sa ohnal pravou labou, pazúrmi roztrhol tričko a spôsobil rany na chalanovom tele. Zúrivé červené oči sa stretli s vystrašeným ľudským pohľadom. Démon zovrel tesáky pevnejšie. Opäť sa ozval zúfalý výkrik. Vtom chalan uchopil meč a prebodol ním démona. Čepeľ prešla telom a zakrvavená prešla skrz. Démon otvoril tlamu a uvoľnil chalanovu ruku, potom sa zrútil a zem. Krv sa valila z rany rovno na podlahu. Chalan sa kolenačky priplazil k démonovi.
Pravou rukou ho pohladil po pysku s šepol:" Odpusť."
Démon sa usmial.
"Zachránil si ma, " povedal a poslednýkrát vydýchol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama