Srpen 2008

Prečítajte príbeh a zahlasujte...

25. srpna 2008 v 15:28 | Sakurako |  Moje odkazy Vám
Je tu tretie kolo SON Príbeh.. takže nikto nevie, ktorý príbeh komu patrí.. ak radi čítate príbehy tak si určite prídete na svoje. nie sú veľmi dlhé. a sú fakt napísané skvele...téma rpíbehu bola: Zrada :) po prečítaní príbehov môžete zahlasovať za príbeh, ktorý sa vám najviac páčil.. Smelo do toho :)

Zlomené srdce

25. srpna 2008 v 15:28 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)

Kaluž krvi. Ranený vlk. Ležal v kaluži krvi, pomaly zomieral. Oči mal zavreté a takmer nedýchal. Smrť už bola blízko. Nemal chuť žiť.
Zrazu ktosi podišiel k čienemu vlkovi a pohladil ho po hlave. Potom pritisol svoju tvár ku kožušine a započúval sa. Bolo počuť veľmi slabý a tichý tĺkot zraneného srdca.
Čierny vlk pomaly zomieral. Bol so smrťou zmierený, nechcel viac žiť. Nemal dôvod žiť. Keď vtom pocítil príjemné teplo pulzujúce celým jeho telom. Niekto hojil jeho rany, niekto sa snažil zachrániť jeho život. Vlk pomaly otvoril oči a opatrne sa pozrel na svojho záchrancu. Vedľa vlka sedela postava v svetlom plášti, kapucňa zakrývala jej tvár. Ruky mal položené na vlčej kožušine a vyžarovalo z nich biele svetlo, ktoré prúdilo do zvieraťa.
"Kto si?," spýtal sa vlk šeptom.
"Nerozprávaj, si veľmi vyčerpaný. Odpočiň si a ja ti potom zodpoviem všetky tvoje otázky," odpovedal milý hlas.
Vlk zavrel oči a zaspal. Spal pokojným spánkom, ktorý liečil jeho zranenia. Keď sa ráno prebral, našiel po svojom boku postavu v plášti s kapucňou na hlave.
"Takže to nebol sen," vzdychol si vlk smutne.
Díval sa na neznámeho, ktorý mu vyliečil zranené telo a odvrátil tak jeho smrť. Položil hlavu na predné laby a zadíval sa na oblohu. Vtom sa neznáma postava prebrala.
"Dobré ráno," povedal veselo a zložil si kapucňu.
Postavou v plášti bol chalan so svetlými vlasmi. S úsmevom sa díval na vlka.
"Som rád, že žiješ. Bol si veľmi ranený, bál som sa, že ťa nezachránim."
"Bolo by to tak lepšie. Mal som zomrieť, bol to môj koniec a ty si ma oň obral."
"Nikto si nezaslúži smrť. Bol si ranený, niekto sa ťa pokúsil zabiť, takto si nemal zomrieť," povedal chalan a posadil sa k vlkovi.
"Kto si? Ako je možné, že ovládaš mágiu liečenia? Nevyzeráš ako čarodej, ani ako démonobijca"
"Som Pastier démonov."
"Hlúposť, nič také neexistuje. Démoni zabili všetkých pastierov, boli to blázni. Kto to kedy počul, pomáhať démonom."
"Ostal som posledný. A aj démoni občas potrebujú pomoc."
"Démoni si pomôžu aj sami, všetkých ktorí sa k nim priblížia zabijú. Pastieri sa tomu ani nebránili. Boli to blázni. Žiaden démon nepríjme pomoc, od nikoho."
Čierneho vlka prenasledovali tieto spomienky už nejakú dobu. Bolo to tak dávno, keď ho Pastier démonov zachránil. Tak dávno, keď mu vrátil dôvod žiť. Príliš dávno, keď ešte nevedel, že zachránil vlčieho démona. S Pastierom si boli blízky, až priveľmi. Démon sa predsa nemôže zblížiť s človekom, ale on to urobil. Urobil obrovskú chybu, za ktorú musí teraz platiť. Jeho démonske srdce si Pastiera obľúbilo, bol veľmi rád, že ho poznal. Lenže vlčí démon to pokazil, vlastne démonka. Zaľúbila sa do Pastiera. Vlčia démonka dala svoje srdce človekovi. Verila, že sa o ňu postará, že ju môže milovať. On to však nevedel, myslel si, že je to len čierny vlk. Vlk, ktorému kedysi zachránil život. Jeden večer sa mu démonka priznala. Povedala mu všetko, že je démonkou a že ho miluje.
"Démonka?"
"Áno, som démonkou a zaľúbila som sa do teba."
O pár dní neskôr, v noci počas splnu sa démonka zmenila do svojej podoby dievčiny s vlčími ušami a chvostom.
Vtedy ju Pastier objal a šepol jej do ucha:" Milujem Ťa."
Pri tejto spomienke sa v oku vlčej démonky zjavila slza. Jagavá kvapôčka ticho dopadla na zem. Vlčia démonka ležala na zemi a spomínala. Znovu cítila bolesť. Nemala viac dôvod žiť.
"Prečo si ma opustil? Prečo si ma zradil," šepla tichým hlasom.
Pastier démonov, ktorého milovala jedného dňa zmizol. Opustil ju a už sa nevrátil. Nevedela prečo, nevedela čo sa stalo. Ostala sama, s bolesťou, ktorá ju oberala o chuť žiť. Bolo to už niekoľko týždňov čo na neho čakala. Pred pár dňami stratila chuť bojovať. Už viac nečakala na Pastiera. Pokúšala sa nájsť Démonobijcu, aby ju zbavil tej boelsti. Ale ani toho nenašla a tak prestala žiť. Ležala na studenej zemi a čakala na smrť. Vedela, že to bude trvať dlho, ale už viac nemala chuť žiť. Bolesť, ktorú cítila bola oveľa horšia ako ten deň, keď ležala v kaluži krvi. Keď dúfala, že zomrie a nebude viac musieť žiť s myšlienkou, že je len démon, ktorého všetci nenávidia. Teraz bola bolesť horšia, nebola ranená, nekrvácala. Bolest, ktorú cítila bolo jej srdce. Krvácalo. Zomieralo.
Bol spln, keď sa lesom ozval neznámy zvuk. Znel podobne ako keď niekto prelomí vetvičku a zvuk zlomenej vetvičky sa nesie každým kútom lesa. Keď ho vietor zanesie ku každej živej bytosti a oni cítia bolesť s vetvičkou. Tentoraz bola zlomenou vetvičkou vlčia démonka. Zvuk, ktorý sa ozýval lesom bolo puknutie jej zlomeného srdca. Len srdce démona. Nič viac, len zlomené srdce. Zlomené srdce.

Pred čím utekáme?

25. srpna 2008 v 15:28 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)

V hustom lese, v tráve ležala dievčina. Pomaly dýchala a plakala. Slzy stekali do trávy. Okrem jemného nádychu a výdychu sa takmer vôbec nehýbala. Jediným dôkazom, že ešte žije bolo jej dýchanie a slzy, ktoré bez prestania tiekli na studenú zem. Zastavili sa až v noci, keď dievčina zaspala. Na druhý deň sa nič nezmenilo, ležala tam a plakala. Večer sa na les spustil prudký leják, no dievčina sa ani nepohla. Neukryla sa pred dažďom, ostala ležať v tráve. Dažďové kvapky dopadali na stromy. Dievčina cítila ako voda postupne premočila jej oblečenie a dostala sa až na pokožku. Cítila ako studené kvapky stekajú po jej tele. Po chvíli sa začala triasť zimou, ale aj napriek tomu sa nepostavila. Ležala v tráve, kde napokon zaspala.
Dievčina sa prebrala na príjemné teplo. Všimla si, že ktosi leží po jej boku a zohrieva ju svojím telom. Vedľa nej ležal chalan a jemne ju objímal okolo pásu. Neďaleko nich horel oheň. Dievčina sa nepohla, len zavrela oči a znovu plakala. Po chvíli se chalan prebral. Potichu sa postavil, snažil sa aby dievčinu nezobudil a prikryl ju teplou dekou.
Dievčina sa pomaly posadila a pozrela pred seba. Sedel tam chalan s nádherne zelenými očami a svetlými vlasmi. Zadívali sa na seba.
"Som rád, že si sa prebrala. Čo to bol za nápad, ležať uprostred dažďa v lese?," povedal milým hlasom a usmial sa.
Dievčina sa bez slova postavila a pomalými krokmi sa chystala odísť. Chalan ju predbehol a zatarasil jej východ z jaskyne.
"Už síce prestalo pršať, ale je večer. Nemôžeš sa túlať po lese v noci," povedal.
Dievčina sa chytila za hlavu, keď sa jej zakrútila hlava a ona omdlela. Našťastie ju chalan zachytil pred pádom. Posadili sa na zem.
"Len si oddýchni, ja sa o teba postarám," šepol a objal ju.
Jemne jej hladil vlasy, keď prehovorila: "Prečo si ma nenechal v lese?"
"Keď som ťa videl ako tam bezmocne ležíš, bál som sa o teba a pocítil som, že ťa nemôžem opustiť. V tej chvíli som sa do teba zamiloval."
Dievčina sa náhle postavila. Dívala sa do jeho zelených očí, v ktorých videla lásku. Zrazu čosi pocítila, bol to neznámy cit, ktorý ju vydesil. Nikdy predtým nič podobné necítila. Chalan sa postavil a natiahol k nej svoju prvú ruku. Pozrela na jeho dlaň a v očiach sa jej zjavili slzy.
"Nezaslúžim si lásku, ani šťastie. Nie som nikto, len tieň odsúdený na večné blúdenie po svete, bez jedinej svetlej chvíľky," povedala dievčina a utiekla z jaskyne.
Chalan sa rozbehol za ňou. Videl ako vbehla do lesa. Kričal na ňu, no ona sa nezastavila a tak utekal za ňou. Po pár metroch ju stratil z dohľadu. Z diaľky sa ozvalo vlčie vytie, nieslo sa nocou ako volanie po krvi. Chalan zastavil a obzeral sa vôkol seba. Stratil sa v lese. Pomedzi konáre stromov sa zadíval na oblohu posiatu hviezdami, uprostred ktorej žiaril mesiac v splne. Zrazu sa chalanovi zdalo, že vidí letieť akési veľké čierne stvorenie, ktoré sa stratilo v nočnej tme. Znovu sa ozvalo vlčie vytie, ktoré znelo hrozivejšie ako predtým.
Lesom sa okrem vlčieho vytia ozývalo ešte niečo, bol to chalan, ktorý hľadal svoju dievčinu. Volal na ňu a blúdil medzi stromami. Nechápal prečo utiekla, ale viac ho trápilo, že je sama niekde v lese. Veľmi sa o ňu bál. Celú noc hľadal a zbytočne. Nenašiel ju.

Rozkvitnutá Sakura (príbeh k obrázku)

25. srpna 2008 v 15:27 | Sakurako |  Jednosmerné cesty... :)

Cherry hľadela do jeho očí.
"Neurob hlúposť," varoval ju Michi(čítaj miči), jej verný kamarát, ktorý stál neďaleko.
"Prešiel si na stranu zla, celý čas si ma klamal," vravela dievčina roztraseným hlasom so slzami na krajíčku.
Chalan mal stále ten istý pohľad plný pokoja a istoty.
Michi, čierny drak, podišiel bližšie k dievčine a šepol:" Nezabúdaj na všetko..."
"Už som zabudla," prerušila ho Cherry a dodala:" Pochybujem, že Dan povedal čo len jedno pravdivé slovo. Všetko čo spravil boli len klamstvá, každá veta, ktorú vyslovil bola len veľmi dobre premyslená lož."
Chalan v bielom kimone s čiernymi vlasmi sa usmial.
"Milovaná Cherry, moje city k tebe sú skutočné. Sú pravdivé. Milujem ťa," povedal pokojným hlasom.
"Neverím ti!"
"Ty si mi nikdy neverila," šepol Dan trochu smutne.
Cherry sa chytila hrude, ticho zasyčala od bolesti. Vietor jej rozfúkal dlhé strieborné vlasy.
"Dan, pravda je taká, že som ti verila. Milovala som ťa. Ale presne kvôli strachu, že mi ublížiš som to skrývala," povedala Cherry a z očí jej tiekli slzy.
Chalanov pohľad zmäkol.
"Pridaj sa ku mne," povedal.
Cherry si nahnevane utrela slzy a skríkla:" Nikdy nebudem pomáhať zlu! A radšej o teba prídem než by som dopustila, že mi ža zlo vezme!"
Zohla sa a zaslzené dlane položila na zem.
"Nie!," skríkol Michi.
Vtom vedľa Danyho začal rásť strom. Rátol veľmi rýchlo. Dlhé strieborné vlasy viali dievčine ako v silnom vetre. Strom vedľa chalana začal rásť do šírky, konáre ho uväznili vo svojom objatí.
Hľadel na dievčinu pokojným pohľadom a kedď konáre začali kvitnúť povedal:" Veď si mi neublížila."
Michi pribehol k Cherry, ktorá sa usmiala na Danyho Strom zakvitol, bola to sakura s nádhernými ružovými kvetmi. Dievčina zamdlela, ale skôr ako dopadla na zem, Michi sa zmenil na chalana a zachytil ju do náručia. Cherry si kľakla do trávy podopretá svojím verným kamarátom.
Chalan s čiernočervenými vlasmi šepol:" Prečo si to urobila?"
V kútiku dievčininých úst sa zjavila červená kvapka. Vtom Cherry vykašľala na zem mláku krvi.
"Netušil som, že dokážeš tak impulzívne reagovať," vravel Michi hlasom uznania a dodal:" Ani som len netušil, že to urobíš."
"Láska dokáže veľ vecí. Je mi však ľúto, že ťa opustím," povedala so slzami v očiach.
"Čože?," skríkol Dan.
Cherry pozrela na Michiho a ten prikývol.
Potom povedal:" Na vykúzlenie sakury použila všetku svoju životnú energiu."
Cherry sa oprela o Michiho a šepla:" Aspoň ti už nikdy neublížim Dan."
Chalan hľadel na svoju lásku, ktorá umierala v náručí niekoho komu stále závidel aký blízky vzťah s ňou má. Nebol schopný pohnúť sa a nemohol ani prehovoriť. Čosi mu vtom bránilo. A tak hľadel ako jeho milovaná osoba zomiera.